Den1 - Den2
Anooo vazeni priatelia, followeri, nadsenci a obdivovatelia dockali ste sa tolko ocakavaneho pokracovania Novych zaciatkov. Ako som sluboval a teasoval vas na Nepalske Denniky necenzurovane tak teraz mozem smelo prehlasit ze vas este chvilu budem a este sin a nich pockate, vsak roman :D Takze v pripade akychkolvek nejasnosti a problemov mozete v tomto smere kontaktovat mojho asistenta v kauze NP – rozumej Nepalsky dennik Romana Z. Kontakt na vyziadanie. Ale aby ste neboli tak celkom sklamani ked uz vas je tolko tak teda som sa zas vydal ….. vydal na cestu ale nie koli Vam ale koli sebe a teda vlasne aj zacnem pisat znova o tejto ceste ked uz som tu. Hej teraz som prave tu ako ohlasil kapitan 33 000 ft letova hladina a clear sky. Doba trvania letu sa v tomto moment pohybuje uz len okolo 6 hodin z 12 a pol J Aaaaa este predtym ako zacnem rad by som zas upozornil a pripravil vsetkych ze tento dennik-blog bude pisany formou mne tradicnou to znamena bez zmyslu a konceptu ako by som to tak nazval ano … bude to nekonceptualny dennikoblog. Necakajte ziadne ciarky ( len sporadicky ), toboz uz necakajte makcene a dlzne na tie ja nemam nervy a cas, necakajte dokonalu gramatiku a uhladeny stajl. Pisal som a aj budem z myslienky do wordu a tak to aj bude vyzerat. Ked sa to niekomu nepaci davam mu priestor: …………………
………………….
……………………
Tu ste dostali priestor aby ste isli robit nieco co chcete a prestali citat v tomto moment J Zvysok horsa do toho :D
Takze ako som uz nacrtol a naznacil som v lietadle, zatial uz druhom z celkoveho poctu 3ks. Zacalo sa to dna 22.2.2012 ( ked som vyberal letenku nad datumom som sa nezamyslal ) ale spatne mi pripada vcelku symbolicky. Len tak pre zaujiavost pri momentalnom nastaveni mojho netbooku a pri stave baterky 91% mi ostava este 10 hod a 40min. Co je vcelku potesujuce J ale to som odskocil. A aby bolo jasne …. Odskakovat budem casto muhuhuee J OK OK … Takze dna 22.2.2012 som sa odpravil po par super dnoch v TN a par super dnoch v BA na flughthafen ( haha kto ma vediet jak sa to pise ) Wieden abo po nasom ze svechat. Tam som sezral pizza rozek urobil som si chekin v kiosku a odovzdal batozinu pre air berlin. BTW sa odovzdava na Terminali 1 a potom Treba ist na Terminal 2 sa nastupit. Tak som tak ucinil. Batoh obaleny masivnou vrstvou potravinarskej folie a pevne som veril ze pomoze. Pomohla. Letisko bolo take neplne neprazdne take pokojne. Pockal som pred gatou A daco asi hodku s usmevom na perach. Potom sme sa nalozili do maleho lietdaielka spolocnosto flyniki ktora sa mi btw silno zapacila. Lietadielko pojalo okolo 100 ludkov. Boli tam 3 velmo sympaticne letusky v ruzovych svetríkoch. Na to ze je nizkonakladofka riadna porcia sandwitchu a teply caj silno potesili moje zazivacie ustrojenstvo. Letistny autobus nas doviezol pred lietadlo ktore stalo kdesi na konci celeho letiska take opustene ale pritom sa vynimajuce v podvecernom pocasim priam jarne pripominajucom som sa zamotal .... proste bolo prijemne zapadajuce slnko, ani oblacik na nebesiach. Pekny den na odlet. Pristatie po hodke a pol v Parizi pripominalo dotyk komara na vatu. Po prebrati batoziny vo vyludnenom Terminal 3 CDG som sa presunul na Terminal 1 odkial som sa presunul na Letisko Paris Orly Juh. Zvazoval som mnoho moznosti presunu ale predsa vyhral letistny transfer za 19 eur ... co uz. Po prichode na ORY co bolo asi nieco oko 19:00 som sa tam porozhliadol a spravil prieskum trhu a priestoru. No poviem vam letisko nic moc. Kedze moj let do Kuala Lumpur bol nasledujuce rano o 10:00 nemohol som si spravit luggage drop a ist uz do predodletovej haly. Luggage drop je mozny len 3 hod pred odletom co znamena 7 rano. Bleeee. Po zbeznych aj detailnych obhliadkach cien som bol rad ze som si nakupil jedlo v Samoske pri bratislavskej autobuske a ze ho nemusim kupovat tam. Tak sa usadil na odlahlej casti 2 poschodia a naveceral sa. Nieco som odlozil na ranajku. Voda sa mi zdala byt pitna z hajzlu tak som si nacapoval do flasky. Je pitna J. Po kludnej veceri som zhodnotil ze som zmohnuty z toho terigania sa a ze sa musim vyspat. Vybral som si jeden roh zpredu chraneny nepriehladnym „plotom“ a z druhej strany sa dalo pristupit len po schodikoch. Vid prilozene foto. Okrem personalu tam vela ludi nechodilo takze to bolo relativne kludne miesto. Este vecerna hygiena na toaletach a som pripraveny buvat. Batohy a topanky spolu previazane ocelovym lankom na zakazku - by Macko starsi J pripnute kladkou k voziku na batozinu.
Orly Airport Lounge Ultra premium plus only
Karimatka z materialu EVA o hrubke 14mm je jedna z najdokonalejsich veci ake som kedy mal J uz nelutujem tych 22 eur :D Tak som sa natiahol prikryl spacakom satka na hlavu a podho spat. Predsa spat na letisku nie je tak bezny zjav pre psychiku tak neslo to tak hladko. Chvilu sa clovek zapocuva do zvukov a postupne ich uz prestane vnimat....az na tu zbijacku s ktorou niekto neunavne pracoval podla mna priamo nado mnou aj podo mnou sucasne :D Este sporadicke reakcie na ludi prechadzajucih okolo a hlboky spanok J Preruseny niekedy nadranom 2 policajtmi ktori ma tam objavili a opatrne sa blizili. Som sa zobudil. Boli celkom prekvapkani zo mna asi voiac ako ja z nich. A jeden plynnou francuztinou spustil na mna a som sa zmohol ze HM ? Druhy lamanou anglictinou sa spytal ze ci som pasanger ta som mu vysvetlil ze hej a ze mi to leti rano. A on ze OK ze tu nemozem spat. A ja preco. On ze musim ist dole ku zvysku pasazierov a ja ze ne ze toto je verejny priestor a ze som sa predtym pytal ci to mozem spat a bolo mi povedane ze ano. Tak sa zacali radit a zas si potvrdil ze ci mi to niekto dovolil a ja ze anooo a ze Mersi a spal som dalej :D Asi odisli potom .... Som sa rano tak fajne zobudil na budik ze normalne spom si este prelozil o 5 min. Sa mi necelo vstavat :D Ale sak trebalo .... Tak ranna hygiena na hajzloch, ranajka zobral som si zvysok keksov a musli k sebe dop prirucnej aby som mal co jest v lietadle, prazdna flasa na vodu a zvysok zacelofanovat. Ako tak celofanujem uz pred chekinom tak som si vsimol pajka ktory vecer na letisku bol tiez a tiez tam spal. Mal velku bradu bajk a velky batoh. Tak som sa spytal ze vere ar ju from. A tak nejak podvedome som tusil odpoved ze bud slovak abo cech. Slovak. Cestujuci uz 8 rokov po svete so zakladnou v Belgicku kde chodi obcas predat fotky z ciest a pyta si za nich viac ako ja by som sa odvazil len vyslovit :D a je spokojny :D Ideme rovnakou linkou na Zeland. Taaak sme sa dali doreci rozpraval mi prihody zazitky a navody :D Uz sa teraz tesim na nejaku fajnu malu restiku v Kuala ked pristaneme. Ma husty plan. Pride na Zeland prespi do rana na letisku tak ako ja a potom netusi :D Tak sme na tom podobne ale on ma bajk :D Ale zas mi dal taku nadej ze sa fotkami da uzivit, Hned mi sice povedal ze na SVK nepredas nic ale ze inde je to OK. Taaak teda dobre. Idem odovzdat batozinu nech sa jej zbavim a cuduj sa svete oni si uz teraz overovali moju cielovu destinaciu a niekam volali a ked by som nemal spiatocnu letenku ako bol prvotny plan tak nikam neletim. Po overeni letenky zo Zelandu prec mi povedali ze secko OK a ze mozeme ist :D huraaaaaa a tak som tu na sedadle 22C Airbusu A340-300 po prvej porcii Chicken Bryiani ktoru som zi preorderol. Fakt ... dikes Rado ... bolo to mnamkove a 12 a pol hod len o par keksoch by bolo zleeee. Air Asia je super ale je to nizkonakladovka takze treba s tym ratat a zobrat si jedlo a vodu lebo za vsetko sa tu plati....
Karimatka z materialu EVA o hrubke 14mm je jedna z najdokonalejsich veci ake som kedy mal J uz nelutujem tych 22 eur :D Tak som sa natiahol prikryl spacakom satka na hlavu a podho spat. Predsa spat na letisku nie je tak bezny zjav pre psychiku tak neslo to tak hladko. Chvilu sa clovek zapocuva do zvukov a postupne ich uz prestane vnimat....az na tu zbijacku s ktorou niekto neunavne pracoval podla mna priamo nado mnou aj podo mnou sucasne :D Este sporadicke reakcie na ludi prechadzajucih okolo a hlboky spanok J Preruseny niekedy nadranom 2 policajtmi ktori ma tam objavili a opatrne sa blizili. Som sa zobudil. Boli celkom prekvapkani zo mna asi voiac ako ja z nich. A jeden plynnou francuztinou spustil na mna a som sa zmohol ze HM ? Druhy lamanou anglictinou sa spytal ze ci som pasanger ta som mu vysvetlil ze hej a ze mi to leti rano. A on ze OK ze tu nemozem spat. A ja preco. On ze musim ist dole ku zvysku pasazierov a ja ze ne ze toto je verejny priestor a ze som sa predtym pytal ci to mozem spat a bolo mi povedane ze ano. Tak sa zacali radit a zas si potvrdil ze ci mi to niekto dovolil a ja ze anooo a ze Mersi a spal som dalej :D Asi odisli potom .... Som sa rano tak fajne zobudil na budik ze normalne spom si este prelozil o 5 min. Sa mi necelo vstavat :D Ale sak trebalo .... Tak ranna hygiena na hajzloch, ranajka zobral som si zvysok keksov a musli k sebe dop prirucnej aby som mal co jest v lietadle, prazdna flasa na vodu a zvysok zacelofanovat. Ako tak celofanujem uz pred chekinom tak som si vsimol pajka ktory vecer na letisku bol tiez a tiez tam spal. Mal velku bradu bajk a velky batoh. Tak som sa spytal ze vere ar ju from. A tak nejak podvedome som tusil odpoved ze bud slovak abo cech. Slovak. Cestujuci uz 8 rokov po svete so zakladnou v Belgicku kde chodi obcas predat fotky z ciest a pyta si za nich viac ako ja by som sa odvazil len vyslovit :D a je spokojny :D Ideme rovnakou linkou na Zeland. Taaak sme sa dali doreci rozpraval mi prihody zazitky a navody :D Uz sa teraz tesim na nejaku fajnu malu restiku v Kuala ked pristaneme. Ma husty plan. Pride na Zeland prespi do rana na letisku tak ako ja a potom netusi :D Tak sme na tom podobne ale on ma bajk :D Ale zas mi dal taku nadej ze sa fotkami da uzivit, Hned mi sice povedal ze na SVK nepredas nic ale ze inde je to OK. Taaak teda dobre. Idem odovzdat batozinu nech sa jej zbavim a cuduj sa svete oni si uz teraz overovali moju cielovu destinaciu a niekam volali a ked by som nemal spiatocnu letenku ako bol prvotny plan tak nikam neletim. Po overeni letenky zo Zelandu prec mi povedali ze secko OK a ze mozeme ist :D huraaaaaa a tak som tu na sedadle 22C Airbusu A340-300 po prvej porcii Chicken Bryiani ktoru som zi preorderol. Fakt ... dikes Rado ... bolo to mnamkove a 12 a pol hod len o par keksoch by bolo zleeee. Air Asia je super ale je to nizkonakladovka takze treba s tym ratat a zobrat si jedlo a vodu lebo za vsetko sa tu plati....
Takze tolko na zaciatok po pristati v KL ma caka dalsi 10 – 12 hod let do Christchurchu mojej final a pritom start destination.
Dozdivenia.
Den3-Den6
Ok taaakze sme pristali po tom dlllhom lete v Kuala Lumpur. Z lietada sme sa cez letisko presli pesobusom do dnuka :D No okolo tej 8 rano tam bolo asi tak 30 stupnov a minimalne 110 % vlhkost vzduchu. Takze vlasne z -10 do + 30 a o par hodin zas do mierneho pasma do toho zmena pologule a casovy posun iba 12 hodin no … krasa :D Taa sme sa teda s Jankom najedli nejakej Malajzskej letistnej speciality a dockali asi hodku a pol na let do Christchurchu. Tento bol uz kratucky uz len okolo 10 hod a pristatie skoro nachlp presne o 00:15 miestneho casu. Myslim ze podla vyludnenosti letiska to bol jediny a posledny let v blizkej dobe. Ked sme sa postupne v sore na imigracne posuvali k okienku vsade naokolo nas v modernom letisku obrazom a zvukom lakala novozelandska fauna a flora z veeelkych displajov po stenach. Ked som sa konecne dostal na radu k okienku tak som tete strcil pas a vyplneny landing papierik. No ked letite na zeland musite priznat dokonca aj trekove topanky a stan … ale to este stale nie som za tym okienkom ktore rozhoduje ci dnes v noci budem na zelande alebo ma poslu nazad :D Teta sa zacala vypytovat zakerne otazky ze preco a zaco a nakolko a hlavne ze ako. Sak ved na vacsinu som mal pripravene odpovede ktore chceli pocut ale tak zas ma nebavilo sa bavit na blbecka cely cas a tak som bol sem tam aj uprimny :D Nuz a uz mi brali pas a zaviedli ma do zamknutej miestnosti kde sa ma ujal ujo imigracny uradnik :D Aaaa ani nie po hodinke intimneho rozhovoru a dokladovania hadam vsetkeho co sa vydokladovat dalo od toho ze kolko mam penazi co som sa musel prihlasit do PC a ukazat mu moj bank statement, od toho ze som mu musel fyzicky ukazat dolare vodicak spiatocnu letenku a detailne opisat plan cesty ktory som ani nahodou nemal vymysleny to bolo celkom slusny vykon :D Keby ze cete vediet tak mam v plane cestovat busom a prenajat si auto. A ze po ktorej strane sa u nich jazdi …. To bola finalna otazka hned po prehliadke mojho vodicaku J No prooste jedna balada a Janko mas asi statsie na ineho uradnika pri okienku a ten sa vysluchu nepodrobil ale hned dostal peciatku. Nevadi hlavne ze som tu… Dalsia etapa boli colnici. Teta videla na papieriku ze mam priznane turisticke topanky tak chcela vidiet podrazky ci nahodou neprenasam parazity abo co. A ked som ju uistil ze moj stan je brand new a ze neprisiel do kontaku z podou v inej krajine uz bola spokojnaJ HUURAAAAAAAAAA WELCOME to NZ :D
3:00 rano letistna hala Christchurch stale toho isteho datumu 25.2.2012 Po celej hale asi okolo 100 vyvalenych ludi v spacakoch alebo aj bez. S batohmi, kuframi, diplomatkami. Biznismeni cestujuci, batozkari … seci. V tom okamihu sa moje obavy o tuto noc rozplynuli. V taku hodinu na NZ nepramavaju busy taxiky nefunguju recepcie hotelov hostelov takze ine vychodisko nie je. Tak sme sa s Jankom rozlozili vedla Argentincanov J Neskor sa dotrepal taky Korejsky parik tiez s bajkami. Takze Janko a Korejcania zacali davit dokopy svoje stroje a pripravovat san a odjazd do neznama. Ja som zas s Danielom ( argentincan ) riesil co a kde ako na NZ lebo on uzto raz dal. Tak sa vseci vlasne nejakym sposobom pripravovali na rano. Vlasne sa vobec nespalo. Tesne pred svitanim som sa prechadzal pred letiskom a kecal s Taxikarmi. Vysvetlil som im ze sa potrebujem dostat do Seftonu ( to je take male nieco co nie je ani na mape ) ale ze idem stopom ze nech mi povedia kde mam stopovat. Vobec sa ma nesnazili presvedcit ze ma za super cenu zoberu tam a tam ale priatelsky sa pozhovarali a dali uzitcne rady. Potesujuce. Tak som sa vratil a uz finalne pobaleny cakal na vychod slnka. Vsimol som jednu holku tiez sa tak bezcielne potulovat tak sme sa dali doreci. Taka mlada francuzka tiez 6 mesiacov ma v plane cestovat a netusi kde a ako. Tak som jej povedal ze idem tam hore 30 km na jednu konsku farmu ze ked nevie co so sebou ze nech sa pride ze Kurt to asi vezme OK. Tak ze OK. A uz zrazu cestujeme 2. Vlasne od kedy som nastupil vo Viedni do lietadla som necestoval sam jak ste sa seci toto ono chapete :D Tak sme sa dali stopovat. Zev raj je to lahke na zelande :D hej … po 45 min uz sa nam to nezdalo take jednoznacne :D Ale nakoniec predsa polorzdrbana dodavka s privesom na ktorom sa nachadzala 4x4 Buggy a v dodavke 3 mladici vyznavajuci zelenu kulturu pocas jazdy J Ze kam idem eta ze tam a tam ze idu tiez tam a tam ze nastupte :D Zabavna cesta co vam budem hovorit :D proste manici co jazdia na Buggyne. Zastali asi 10 km od miesta kam sme sa potrebovali dostat. Na strechu dodavky sme sa podpisali a napisali nejaku mudrost kazdy vo svojom jazyku a s vdakou sli dalej. Stopovali sme zas. Do 5 min stala biela tojota a zena ochotne odmotnovavala detsku sedacku aby sme sa vosli. No krasa proste. Pokecali sme co a ako hlavne o zemetraseni a vecami s tym spojenymi . Zaviezla nas do Seftonu mojej – nasej finalnej destinacie na tentokrat. Na moje prekvapenie sa otocila odkial sme prisli cize si spravila tak cca 8 km zachadzku len tak z dobrej vole. Hmm nestava sa bezne. Moja fotograficka pamat si vybavila mapu kde sa ma farma nachadzat porovnal som s udajmi sprostredokovanymi zrakom cuchom sluchom a zadal som azimut. Po 15 min chodze sme sa ocitli na uplne odlahlom pokojnom krasnom mieste. Gerolstein by Kurt Gänzl. 32 acr pozemok a 2 rozkosne domceky uprostred kvetinovych zahonov a hradieb stromov. Volne behajuce pavy ( 11 kusov z toho 6 par tyzdnove mladatka ) jedna macka a okolo 25 zavodnych konikov + nejake konske babatka. Kurt a Wendy. Uz na prvy pohlad na prvy pocit maly raj na zemi. Prvotny sok ze preco som nezavolal ze by ma boli zobrali vystriedal udiv ze ako sme trafili a ze sme 2 a nie jeden J Ked sa veci vysvetlili ze co a ako ze sme sa stretli na letisku ablblablaa tak ze super a ze sa tesi. Tak po 3 dnoch cesty hodinky vypocuvania 2 nociach na letiskach konecne nejaka zmena. Ubytovali nas v malom domcuriku za velkym domom. Po sprche a cajiku prechadzka po pozemku zoznamenie s konikami atd. Uz som spominal ze uzasne miesto? Koniky su tu ustajnene na volnych priestranstvach rozdelenych drotenym plotom – paddocks. Dokonale travnicky lemovane hradbami topolov a borovic v rozlahlej tichej krajine. Okolo toho vsetkeho treningova trat. Su to koniky na tzv Harness Racing. Konik taha Sulky ( taky vozik ) s 2 kolesami a soferom a tak sa preteka. Wendy ich trenuje. Kurt je spisovatel a ako som sa dozevedl neskor velmi znamy a bohaty sak vlasne….preto moze zit tu kde zije a venovat sa konikom. Ze to stoji cca 50 NZD na tyzden/kona. A to iba zradlo, tak si zratajte. Dokonca sa o nom celkom slusne pise na Wiki ( http://en.wikipedia.org/wiki/Kurt_G%C3%A4nzl ) Bol muzikalovy a operny spevak, spisovatel a neviem co vsetko. Pred rokom mal porazku tak sa z toho spamatava ale aj tak je na tom celkom OK. Velmi fajn chlapik. Vlasne moze zit tak ako zije iba preto ze je silno bohaty. Ma nikolko bytov a domov po celom svete furt na zimu sa vybere co europy na par mesiacov alebo na niekolkotyzdnove plavby lodou v cenach okolo 5000 eur J ale inak to na nom nevidno ze je prachaty. Ked sme sa vratili do domu tak tam pobehovali mlade pavicata aj s mamou. Su namiesto psa ako domace maznaciky krmene Goudou :D Praca je lahka. S furikom sa zrana poprechadzat po tej uzasnej prirode s lopatou pozbierat hovienka do furika a vydrbat do lesa. Popri tom sa hrat s kazdym konikom a tesit sa z tohto miesta. Ked uz nie su hovienka furt sa vypytujem Wendy ze co jej mam pomoct lebo ta zena ma okolo 50 rokov ale sa nezastavi od rana. Trenuje kone, krmit ich treba a ja neviem co vsetko este okolo toho. No proste zivot na farme. Tak pomaham kde sad a a ako viem. Su strasne super a nie som tu ako robos ale ako clen rodiny. Kazdy vecer spolocna vecera furt padne par flasi vina a je sranda. Clovek by neveril ako take zbieranie hovienok moze cloveka robit stastnym. Sa tak zastavis sadness na travicku kukas sa okolo seba, jemny vanok prijemne pocasie koniky super vzduch a bozsky pokoj. Krasa. Uz som si nasiel naj kamosa. Vola sa Mike strasne zlaty 3 rocny fesak. Nie sice najrychlejsi ale mam ho rad. Dnes siel na kvalifikaciu. Ja som vedel ze to da ale nikto iny mu neveril. Zavodna atmosfera vsade vo vzduchu, kopu koni s postrojmi no paradicka a sup ho na tribune. Jasne ze to dal a skoncil 2 … pasak. Tak sa konala dnes oslava Mikehooo vytazstva J zas padlo par vin ach …. a vcera tu boli hostia Kurtov kamarat s manzelkou a este dajaky Brian. Kurt je bohaty ale oni ze su asi tak 1000x viac :D ale napriek tomu super vecer barbecue atd. Brian sa ponukol ze cestou na juh mozem ostat u neho a nablizku je fajn par dnovy trek. Vyborne. Veci sa riesia same. Karin ( francuzka ) ostava niekde tu lebo caka kamosku z francuzka a potom pojde bohvie kde. Dnes som varil veceru ja lebo pri vcerajsej zurke sa riesilo vsecko a ze national food … ta co sak bryndzove halusky ne? Ta ze zajtra navaris :D ta ze ok …a potom mi doslo ze vlasne neviem ako a nemam z coho. Nemaju tu to derave cudo na halusky a nemaju bryndzu :D no …. Ale nakoniec to dobre dopadlo nejaky substitute bryndze sa podaril a halusky hadzane do hrnca cez lyzicku vabvne nevyzerali ale jest sa to dalo. J Zajtra ideme na blizku plaz pozriet si pobrezie a vecer si vyskusam jazdu po treningovom okruhu. Na pozajtra sme pozvani k susedke Jenn ze si zajazdime na jej konikoch. Juchuuuu je tu tak super ze az sa mi nece ist prec. Ale treba ist dalej a vidiet a zazit dalsie veci. Rozmyslam o piatku ze bude den ked pojdem dalej. Uz sa bere ako samozrejmost ze sap red odchodom zastavim a rozlucim s Wendy. Kurt bude v tom case uz v Europe tak ze sa mozno uvidime tam. Rozmyslam ze si kupim motorku J … uhm uvidime co z toho vznikne :P
Uz je to den 8 a datum 29.2.2012 odkedy som zas raz opustil rodnu hrudu. Este stale som na farme Gerolstein u Kurta a Wendy. Nemozem si pomoct ale paci sa mi tu hoc viem ze musim ist dalej. Este 2 dni a pojdem uz si nepamatam ci som spominal ale k Bryanovi co je Kurtov kamos. Ta party co tu bola tak ze mozem ostat at his place a spravit si trek po nejakej peninsula hehe sak ved o tom viac ked tam uz teda realne aj budem. Motorku zatial nemam ale sak bud poceste alebo vobec nie. Stopovat na zelande je sranda. Som bol na plaza sa pozret tam ma zaviezol Kurt a nazad som ho necel otravovat tak ze sa nejak dostanem. No 3 autami v priebehu hodky som bol doma. Kazdy hoc len kusok ale ochotne a rad. Je to fun. A este je fasa ze Kurt je super slavny a super vela ludi pozna a myslim ze kdekolvek pojdem tak mi da kontakt na niekoho na koho sa obrartit. Napr uz viem ze ked pojdem na Stewart island ( ci jak sa to pise ) tak tam mam place to stay. Och Nz anglictina je straaasna este furt si zvykam …. Kokos to je uzasne jak sa veci deju proste naco ti je plan. Proste prides na zeland a veci sa deju same plan sa trobi sam … uz mam plyn na varenie keby ze vas to zaujima :D ale to ze skacem z vety na vetu a zmyslienky do potoka si nevsimajte lebo dnes bol dlhy ale super den. Sak sa k tomu dostanem … hadam :D Vcera som joggingoval s Agnusom to je taka vec ze pripnes konika za taku vlecku za take auto a jazdis s nim dokolecka nech sa prebehne :D no strasna prca. Zev raj mi to slo dobre. Sak ale ved co by mi mohlo ist zle na jazdeni dokola s konom za chrbtom ne? Potom som kusa povrazdil burinu dajakym ze vraj neskodnym jedom a hura na plaaaz. Konece som mal moznost vidiet realne ten obraz co som nosily v hlave tak dlho. Sice este nebol uplne dokonaly ale vedel som ze coskoro bude aj ten. Ale bolo to super. Nekonecna plaz zdaleka nie taka aku som doteraz niekde videl. Zabudnite na pekne upravene dovolenkove plaze alebo tak divoke nesputane kraasne. Dllllha prechadzka pozdlz a par fotiek …. Bude to super rozmyslam ze prejdem zeland po popbrezi lae to by bola asi nuda furt ne? :D je tam kopa dreva ktre sad a pouzit na ohen ktory nesmies rozkladat … hmm whatever :D Okrem mna tam toho vela nebolo ziveho az na jedneho trenera koni ktory prehanal konika po plaza – tiez s tym vozikom ako u nas doma na farme. Vecer zmordovany ale spokojny sezral veceru a troche sme pokukali s Kurtom mapu ze co a ako. Vyzera to na sever juzneho ostrova ze vraj tam sa mam zdrzat co najviac ze to tam je asi tha best. Ale …. Ja si prejdem secko pekne…. Teda hadam. Sak ved uvidime. No a ked som sa tak prechadzal po plaza som tak dumal ze by som aj Europu cel vidiet a na to Kurt povedal ze uz roky zhana niekoho kto by ho vozil po Europe. Po porazke co mal pred rokom mu telo uz tak nesluzi a soferovanie po ako oni vravia wrong side of the road mu velmi nejde. A ja na to sak ved niekedy Jun budem uz v EU tak ze podme do toho. A on ze ci som serios a ze ked hej ze by to bolo fasa. Ze on plati hotel jedlo auto secko a ja soferujem :D No … nezober to …. Aaach zivot je krasny J No a dnes som si zajazdil na Mikim …. Teda nie na nom ale na vozicku za Mikom J Kokos to bol zazitok sa neda opisat akoze uz som jazdil na koni ale toto je uplne ine suprove. Vyfasoval som prilbu zakladne instrukcie a hybaj na trat J No a zajtra si zajazdim na konikoch u Jenn. Brum noc J
Tu sa byva poziva potrava a vsetko ostatne.
Tu byvaju koniky a tam dalej dalsie a dalej dalsie :)
Tu je Buffi
Domace zvieratka
Mr. Peacock
Mike na kvalifikacii
Karina, Wendy, Kurt, Ja, nejaky ujo a Jenn
Romantikos na plazi
Pobrezie
Mike a Wendy trenuju
Mea jogginguje Agnusa :)
Mea osedlal Mikiho
Juchuuu
Mike - moj oblubeny ale to ste si vsimli asi :D
Preteky
Waikuku beach
Waikuku beach
Kon alebo kone na statku Gerolstein na Maguirse Rd.38
Sefton, Caterbury, Juzny Ostrov maju nevydany zivot. Neviem si predstavit kona
alebo kone zijuce na inom statku ako na hore spomenutom ktore by mali tak
dokonaly zivot. Ziju na 32 acr pozemku dokonalej travicky obohnane hradbami
topolov a borovic. Cely den pozieraju tu dokonale zelenu travicku
a kazde rano a kazdy vecer dostanu porciu sena. Tie ktore sa
zucastnuju aktivnejsieho treningu alebo podavaju „vykon“( rozumej trocha si
pobehaju ) dostavaju na veceru specialny mix zradla. Ovos, kukurica, nejake
granule a nejaka aeste specialnejsia trava. Stipka soli, zmes mineralov a vitaminov
pre skvelu pokozku :D Kazdy den im ich dokonaly travnicek ludia cistia
a popritom ich hladkaju a skrabkaju. Cely den maju na sebe „deku“aby
boli v teple a ked idu trenovat to znamena troska si pobehat za autom
jemnym ladnym krokom nie rychlejsie ako 20km/h
tak vtedy su bez nej. Najtazsie to maju ked trenuju s vozikom za
chrbtom. To idu naplno asi 3 minutky a potom maju minimalne den volno. Po
kazdom joggingovani alebo behu dostanu studenu sprchu, vyutieranie do sucha
uterakom, zacenasie hrivy a chvosta, deku na chrbat a porciu sena
a spokojne odkracaju na svoje rozlahle luky oddychovat alebo len tak si
cvalat s kamosmi okolo pozemku.
Prosim .... chcem byt kon na Gerolsteine :)
Rano sme sa teda rozlucili a kedze
pocasie bolo nevabne zamracene obcas prehanky tak sa Kurt rozhodol ze nas
nenecha stopovat ale nas zaviezol juzne od Christchurchu na meeting point s
Bryanom. Secko slo podla planu a Bryan nas prisiel vyzdvihnut. Kedze nemal
velmi co na praci tak nas vozil cele dopoludnie po Christchurchi a ukazoval nam
znicene mesto. Je to uz rok po zemetraseni ale mesto ale mesto je velmi smutne.
Je uz vypratane ale prazdne miesta kde kedysi stali budovi, ploty a na nich
kyticky su velavravne a nie moc prijemne na pohlad. Cele centrum je prakticky
uzavrete a mesto sa ako tak dava doporiadku. V globale ho chclu cele
premiestnit viac na juh. Ludia hufne poodchadzali a nastahovali sa do nedalekych
mesteciek a dediniek. Potom nas vozil naokolo CH ukazoval pekne vyhlady
keby ze nie je mlieko vonku luxusne baraky jeho priatelov znicene na padrt.
Rugbyove stadiony postavene pred rokom katedrala, historicke budovy to vsetko
uzavrete zapecatene a pripravene na zburanie. Po tejto prehliadke nicivej
sily matky prirody nas zaviezol domov na svoju farmu. Malicku odlahlu nedaleko
univerzitneho mestecka Lincoln. Domcek 160 rokov stary uprostred zhruba 300 acr
pozemkov, 90 koni, 200 ks dobytka a nezanedbatelne mnozstvo oviec. 2ks
psov Darcy and Jorge. Domcek 160 rokov stary sa tiez bude burat lebo utrpel
tiez nemale skody ale zatial stoji. Chybajuce kusy stropu, praskliny
v stenach a podobne. Ale sak
nevadi ved uz ma vybrate co tam postavi namiesto toho. Okolo domceka dokonaly
travnicek a citrononovnik a grepfrutovnik obrasteny plodmi ktore
nikto nejedol. Som sa trocha cudoval ze v tejto klimatickej oblasti to
rastie a rodi ale sak ked moze u stryka na balkone tak moze aj dole
u protinozcov. Na dvorecku som hadzal lopticku a
Darcy ju pekne nosila spat. Potom som pomohol Vinimu ( vnuk ) nakrmit kone a
vypratat stajne nech tam nesom nadarmo. Este vecera a ceknut na nete pocasie a
veci ohladne turistiky na Banks Peninsula. Brum noc.
Cesta na kraj utesov z jedneho na
druhy a neskutocne vyhlady, slniecko a vzduch s prichutou oceanu. Dnesny ciel
bol Stony Bay a potom Flee Bay oba miesta s farmami ktore sme velmi nechceli
stretnut kedze sme tam nemali co robit. No ale furt mi nejde do gebule no jak
moze niekto vlastnit nieco ako to co vidite na fotke??? No ale sak dobre. Po
ceste sa naskytlo nespocet uzasnych vyhladov az kym sme dosli k Stony Bay vid
mapa nizsie. No ale bohuzial cesta viedla priaaamo cez obrovsku uzasnu farmu
tak sme za harali na blbcov ze sme zabludili a hladame cestu spat do Akaroa.
Pribeh bol uspesny s poznamkou ze nabuduce sa mame pytat viac otazok pred tym
nez niekam pojdeme. Sak hej hej ….. pytat sa budem ale platit ne. Teta nas
usmernila na cestu krizom cez polostrov spat do Akaroa. Cesta viedla popri “platenom”treku
takze sme o nic neprisli. Podla tety to malo byt len par hodin do mesta ale po
par hodinach slapania a nie velkej zasobe vody sme boli niekde v strede
poloostrova s vyhladom na Flee Bay a horsky masiv pred nami. Sklonok dna voda
tak akurat na den ked nebude zdroj. A reku ze co teraz. Ist do Flee bay co by
znamenalo kus cesty nazad dole ( cize potom zas hore ) co s tym batohom stoji
straasne mnozstvo sil a bolesti ramien. Po prezreti dostupnych map a odhadu
vzdialenosti + zasob vody som sa rozhodol som ze ideme dalej krizom cez
polostrov a do zajtra tam dorazime. Lenze v ceste stal horsky masiv ktory uz
nebolo v nasich silach dnes prekonat. Liter vody odlozeny na dalsi den a este
par hltov na dnes. Pokial vydrzi voda skusime sa priblizit co najviac pod
vrchol a rano prejst cez kopec. Za kopcom uz by to malo ist len dole a mesto by
malo byt nedaleko. Ked sa nemylim …. To si neviete predstavit take prazdno iba
divocina cesta po ktorej nic nechodi len tych par fariem dole pri oceane. Okolo
6 vecer sme sa z posledneho vystverali tesne pod kopec a nasli vodu. Kedze bola
voda uz nebol problem a nebolo sa kam plasit. Na vrcholku kopca na fajnovom
miestecku medzi 2 rezervaciami som rozlozil stan a zohriali sa konzervy na
veceru. Bol krasny podvecer, troche veterno ale teplo. Vyhlad na 2 zatoky,
Henawai rezervaciu nalavo a Armstrong rezervaciu napravo. V noci fukalo o dost
viac tak som sa budil ci stan drzi ale uplne v pohode. Potom som uz spal
kludne.
Rano som sa zobudil a po ranajke som
som zkantril jeden giganticky sipar pri garazi au este teraz mam ruky dorezane,
potom Mathew dajake konare poobrezoval pri sliepkach ta som konare ponosil na
kopu na mojom oblubenom Suzukiiiiii ( uz si mimichodom ani ruku pravu neudieram
do dveri ked chcem rychlo preradit ) a potom nebolo co robit. Po obede sme sa
vybrali s Metom na obhliadku panstva. 4 kolkou Honda sme sa vystverali hadam o
500 vyskovych metrov hore daleko od domceka a naskytol sa mi uzasny pohlad na
zatoku v dialke. Vsade naokol kopce lesy a luky a to vsetko jeho pozemok. Pred
kopcom za kopcom od nevidim do nevidim. Potom sme zaviezli kusok nizsie a 4
kolka ostala hore na kopci stat a este tam stoji teraz. ( ze zajtra ju pojdeme
zobrat dole s dalsou 4 kolkou ) ( to by san a SVK nemohlo stat aby tam este
bola do rana s klucikom v zapalovani v strede kopca kde ludske oko nedovidi ).
Potom sme sa asi 3 hod peso prechadzali po kopcoch a planach a popri tom Met a
psikovia zahanali ovecky. V podstate o tom to je. Ale clovek musi mat faakt
dobrych hafanov. Neskor ma zobral na miesto kde sa strihaju ovce a ukazal mi
ako sa to robi. No sranda jaka ostane potom chuda ovecka hola :D Ze on to
nerobi ale ked pride cas na strihanie tak ma ludi ktorych zaplati a ti dokazu
az 300 oviec za den ostrihat. Nechapacka. No nic este som podvecer z nudy zacal
obstrihavat zivy plot okolo bazena ale nedokoncil som tak budem mat zabavku na
zajtra rano. Este to vidim na zajtra a dalsie rano sa poberiem na juh. Este som pisal chalanom kiwiom co som stretol v Nepale tak ze uz na mna cakaju v Aucklande s cold beer ze nech len dojdem. Takze uz by sme mali aj zakladnu na severnom ostrove. Este som si kukal casopisy trekove novozelandske dnes ale to som nemal robit je tu toho tolko co vidiet a uz sa mi ani trocha nezda ze mam dost casu na vsetko. Nuz co uz. Do
zdivenia.
Steampunk ( google )
Oamaru
"moja izba" mapa na stene kde vsade bol a relikvie z WW I. vsade naokolo
par pusiek a prilieb a diplomy z univerzity na stene, darcekove utvary z Japonska
Den7 – Den8
Uz je to den 8 a datum 29.2.2012 odkedy som zas raz opustil rodnu hrudu. Este stale som na farme Gerolstein u Kurta a Wendy. Nemozem si pomoct ale paci sa mi tu hoc viem ze musim ist dalej. Este 2 dni a pojdem uz si nepamatam ci som spominal ale k Bryanovi co je Kurtov kamos. Ta party co tu bola tak ze mozem ostat at his place a spravit si trek po nejakej peninsula hehe sak ved o tom viac ked tam uz teda realne aj budem. Motorku zatial nemam ale sak bud poceste alebo vobec nie. Stopovat na zelande je sranda. Som bol na plaza sa pozret tam ma zaviezol Kurt a nazad som ho necel otravovat tak ze sa nejak dostanem. No 3 autami v priebehu hodky som bol doma. Kazdy hoc len kusok ale ochotne a rad. Je to fun. A este je fasa ze Kurt je super slavny a super vela ludi pozna a myslim ze kdekolvek pojdem tak mi da kontakt na niekoho na koho sa obrartit. Napr uz viem ze ked pojdem na Stewart island ( ci jak sa to pise ) tak tam mam place to stay. Och Nz anglictina je straaasna este furt si zvykam …. Kokos to je uzasne jak sa veci deju proste naco ti je plan. Proste prides na zeland a veci sa deju same plan sa trobi sam … uz mam plyn na varenie keby ze vas to zaujima :D ale to ze skacem z vety na vetu a zmyslienky do potoka si nevsimajte lebo dnes bol dlhy ale super den. Sak sa k tomu dostanem … hadam :D Vcera som joggingoval s Agnusom to je taka vec ze pripnes konika za taku vlecku za take auto a jazdis s nim dokolecka nech sa prebehne :D no strasna prca. Zev raj mi to slo dobre. Sak ale ved co by mi mohlo ist zle na jazdeni dokola s konom za chrbtom ne? Potom som kusa povrazdil burinu dajakym ze vraj neskodnym jedom a hura na plaaaz. Konece som mal moznost vidiet realne ten obraz co som nosily v hlave tak dlho. Sice este nebol uplne dokonaly ale vedel som ze coskoro bude aj ten. Ale bolo to super. Nekonecna plaz zdaleka nie taka aku som doteraz niekde videl. Zabudnite na pekne upravene dovolenkove plaze alebo tak divoke nesputane kraasne. Dllllha prechadzka pozdlz a par fotiek …. Bude to super rozmyslam ze prejdem zeland po popbrezi lae to by bola asi nuda furt ne? :D je tam kopa dreva ktre sad a pouzit na ohen ktory nesmies rozkladat … hmm whatever :D Okrem mna tam toho vela nebolo ziveho az na jedneho trenera koni ktory prehanal konika po plaza – tiez s tym vozikom ako u nas doma na farme. Vecer zmordovany ale spokojny sezral veceru a troche sme pokukali s Kurtom mapu ze co a ako. Vyzera to na sever juzneho ostrova ze vraj tam sa mam zdrzat co najviac ze to tam je asi tha best. Ale …. Ja si prejdem secko pekne…. Teda hadam. Sak ved uvidime. No a ked som sa tak prechadzal po plaza som tak dumal ze by som aj Europu cel vidiet a na to Kurt povedal ze uz roky zhana niekoho kto by ho vozil po Europe. Po porazke co mal pred rokom mu telo uz tak nesluzi a soferovanie po ako oni vravia wrong side of the road mu velmi nejde. A ja na to sak ved niekedy Jun budem uz v EU tak ze podme do toho. A on ze ci som serios a ze ked hej ze by to bolo fasa. Ze on plati hotel jedlo auto secko a ja soferujem :D No … nezober to …. Aaach zivot je krasny J No a dnes som si zajazdil na Mikim …. Teda nie na nom ale na vozicku za Mikom J Kokos to bol zazitok sa neda opisat akoze uz som jazdil na koni ale toto je uplne ine suprove. Vyfasoval som prilbu zakladne instrukcie a hybaj na trat J No a zajtra si zajazdim na konikoch u Jenn. Brum noc J
Tu sa spi
Den 9 -
1.3.2012
Kulturna vlozka:
Uvaha o Teplej Vode
Uvaha o Konovi
Uvaha o Teplej
Vode
Dnes v to veterne a zamracene rano nenbolo cela
toho co robit a nikomu sa ani nic nechcelo. Dokoca ani macke Mini sa
necelo z teplej izby von. Ale tak ranne hovienka pozbierat treba tak sa to
sup sup spravilo a potom uz nic len si dat teplu sprchu na zahriatie.
A ked uz sa tak clovek pri tom pozastavi ... tepla voda. Skvely vynalez
len co vam je pravda, taka obycajna tepla voda. Vsetko by bolo v poriadku
ale potom si clovek uvedomi nemaly vplyv Anglicka na nedaleke ostrovceky na
konci sveta s nazvom NZ. Clovek vojde do kupelne a pristupi
k umyvadlu a ako tradicne vo zvysku sveta najde 2 kohutiky modry
a cerveny a ako netradicne ako nikde inde na svete len v UK
a tunaaak dole najde aj 2 trubky od tych kohutikov. Ja tomu celkom
nerozumiem. Nie zeby som sa s tym nestretol uz davnejsie a nie ze by
som sa nad tym nepozastavil uz skor ale teraz v toto chladne veterne rano
mi to nedalo a zamyslel som sa viac. No povedzte mi niekto koho a co
viedlo k tomu aby to takto „vymyslel“
??? Sak to je jaky dualizmus bud alebo nic medzi. But sa spalis abo ti
odmrzne ruka. Mozno to bolo myslene tak ze ked nechas tiect prud ladovej vody
na ruky a potompustis vodu horucu tak .. tak co? Tak nic. Ked nechas tiect
vodu vriacu a potom pustis prud studenej tak po chvilke budes mat pocit
vlaznej. Alebo si mozes napustat vodu do hrnceka najprv z jedneho
a potom z druheho a nalievat si to na ruky za asistencie dalsej
osoby. No kazdopadne ma nenapada sposob ako efektivne vyuzit 2 kohutiky
s 2 rurkami ... ak na to niekto pride, prosim dajte mi vediet. Dakujem
pekne.
Uvaha o Konovi
Den10 –
2.3.2012
Dnes je piatok a zarovne posledny
den mojho pobytu u Kurta na Gerolsteine. Ranne hovienka sli od ruky a zaroven
som sa lucil s kazdym konom co som po ceste stretol. Dakedy aj 2x. Mikimu som
urval kusok sena na rozlucku tak len erdzal od radosti :D Bolo take zamracene
nejasne pocasie cely den, Wendy trenovala mladasov Rockyho a Thomasa. 2x v
zivote mali za sebou vozik a boli pripnute za jogger a za auto. Trocha
stresujuce pre vsetkych lebo nikto nevedel co a ako budu reagovat. Som sedel vzadu
na rezervnej pneumatike Wendinho auta, Kurt polohluchy soferoval tak som mu
tlmocil co Wendy kricala zozadu. Vacsinou len pomalsie alebo rychlejsie alebo
STOP. Chlapci si viedli dobre nic sa nestalo su to pasaci. Potom neskor dosla
Jenn ze teda si ideme dnes zajazdit na jej konoch. Pocasie nevyzeralo dobre ale
ked sme prisli k nej zacalo sa vyjasnovat. Pripravili sme 3 koniku na
podvecernu prechadzku vypili caj a vydali san a cestu. Mal som Toma, troche
nepokojny v stajni ale ked mu clovek vyhopne na chrbat uz je vo svojom a je
krotky jak baranok. Pani moji sme asi hodinu sli neskutocnou NZ prirodou, okolo
stat oviec, krav a dalsich koni, cez polia luky a les. Na vrcholku kopca kde
sme sa otocili bol vyhlad za vsetky drobne. Ocean a hory z konskeho chrbta a to
vsetko za dokonaleho letneho podvecera, jemny vanok prijemnych 20 stupnov sem
tam oblacik a trapne modra obloha. Tolko k jazdeniu. Vecer sme sa vratili domov
na Gerolstein pozerali sme preteky Fritza a Livie z minuleho roka. Bol to dobry
rok a kopu vitazstiev. Potom
excelentna vecera a zhrnutie vsetkeho co sa
udialo. Dostali od nas len tak symbolicky taku kartu s venovanim, flasu vina a
cokoladu. Bolo to pekne ale aj smutne lebo sme sa tam mali faakt dobre. Boli
sme sucastou rodiny a Gerolstein mame povazovat za svoj druhy domov na Novom
Zelande. Kedykolvek nieco budeme potrebovat staci zavolat. Fakt sin as oblubili
a oni to mysleli vazne od srdca nie len reci. No nic co uz treba ist dalej ale
urcite sa sem este vratim. Minimalne na den dva pred odchodom. Zajtra ideme k
Bryanovi juzne od Christchurchu a potom
na 3-4 dnovi pochot cez Bank Penninsula. Karin potom zostava
v Christchurci a ja idem dole na juh. Kurt mi uz dojednal kamarata
na Stewartovom ostrove kde mozem ostat. To je uplna pecka. Ten ostrov ma hadam
400 ludi a ani som nevedel ze existuje este 2 weeks pred odchodom az raz
siel dokument v telke a som si povedal ze tam cem ist. Je to cista
divocina s jednou malou dedinkou. A zrazu uz tam mam miesto to be.
Koool. Ale to este daleka cesta. Zajtra rano sa pobalit a davaj ho dole na
juh.
Tutokaj Banks Peninsula
Den 11
3.3.2012
Rano sme sa teda rozlucili a kedze
pocasie bolo nevabne zamracene obcas prehanky tak sa Kurt rozhodol ze nas
nenecha stopovat ale nas zaviezol juzne od Christchurchu na meeting point s
Bryanom. Secko slo podla planu a Bryan nas prisiel vyzdvihnut. Kedze nemal
velmi co na praci tak nas vozil cele dopoludnie po Christchurchi a ukazoval nam
znicene mesto. Je to uz rok po zemetraseni ale mesto ale mesto je velmi smutne.
Je uz vypratane ale prazdne miesta kde kedysi stali budovi, ploty a na nich
kyticky su velavravne a nie moc prijemne na pohlad. Cele centrum je prakticky
uzavrete a mesto sa ako tak dava doporiadku. V globale ho chclu cele
premiestnit viac na juh. Ludia hufne poodchadzali a nastahovali sa do nedalekych
mesteciek a dediniek. Potom nas vozil naokolo CH ukazoval pekne vyhlady
keby ze nie je mlieko vonku luxusne baraky jeho priatelov znicene na padrt.
Rugbyove stadiony postavene pred rokom katedrala, historicke budovy to vsetko
uzavrete zapecatene a pripravene na zburanie. Po tejto prehliadke nicivej
sily matky prirody nas zaviezol domov na svoju farmu. Malicku odlahlu nedaleko
univerzitneho mestecka Lincoln. Domcek 160 rokov stary uprostred zhruba 300 acr
pozemkov, 90 koni, 200 ks dobytka a nezanedbatelne mnozstvo oviec. 2ks
psov Darcy and Jorge. Domcek 160 rokov stary sa tiez bude burat lebo utrpel
tiez nemale skody ale zatial stoji. Chybajuce kusy stropu, praskliny
v stenach a podobne. Ale sak
nevadi ved uz ma vybrate co tam postavi namiesto toho. Okolo domceka dokonaly
travnicek a citrononovnik a grepfrutovnik obrasteny plodmi ktore
nikto nejedol. Som sa trocha cudoval ze v tejto klimatickej oblasti to
rastie a rodi ale sak ked moze u stryka na balkone tak moze aj dole
u protinozcov. Na dvorecku som hadzal lopticku a
Darcy ju pekne nosila spat. Potom som pomohol Vinimu ( vnuk ) nakrmit kone a
vypratat stajne nech tam nesom nadarmo. Este vecera a ceknut na nete pocasie a
veci ohladne turistiky na Banks Peninsula. Brum noc.
Den 12
( 4.3.2012 ) – Den 14 ( 6.3.1012 )
Takze je rano a po ranajkach niekedy
okolo 10:00 AM sme sa pobalili a aj pocasie sa zacalo umudrovat – jake slovo ze
umudrovat :D no sak dobre, Bryan nas zaviezol na krizovatku lincolnu a nejakej
inej ulice vlasne hlavnej cesty do Akaroa zaciatok treku. Po ceste este
zastavka v supermarkete nakupit nejake vyzivne a drahe jedlo na trek. Rozumej
instatntne nudle alebo inak NOOODLEEEES a rozne prichutre pre fajnsmekrov ze
beef a oriental no mnamka ;) k tomu este par konzerv tuniaka a spagety v
konzerve aaaaa fazula v paradajkovej omacke v konzerveee mrkvaaa a este musli
tycinky za super vyhodnu cenu. Huraaaa jedlo na 3-4 dni by bolo batoh o 5 kila
tazsi moze sa ist. Taze teda sme vydadeni na krizovatke mate zatial predstavu
hej? Dobre, presli 2 min a uz sme sedeli vo Vane soferovanom 2 nemcami z
nemecka a jednym kiwiom z Kiwi. 2 min stopovania a uz sa vezes priamo do
Akaroa. Nemcuri tam boli uz od septembra a isli do Akaroi(e) na rybacku. Taze
fajne. Ked sme dorazili taaaak sme dosli na miestne Info centrum - rozumej kontajner prepravny. Inak akaroa
velmi sympaticke mestecko take uz troska brutalne zturizovane a drahe bo tu
Kiwiovia chodia na dovcu. Pristav, bay, lodky, clnku travnicku no krasa …. Kuk
Akaroa
Dobreee takze, v infobudke sa pytame
ze kde je zaciatok treku 4 dnoveho. A zeee to ne len tak moji drahi, to si
musite zaplatit 250 Kiwidolarov ( KD ) aby ste mohli ist sa prechadzat. A
preco? Lebo to je secko private property. No verili by ste tomu ze niekto moze
vlastnit utesy????? Ja som doteraz neveril ale uz verim. Taaa reku ze OK ze
dikes ze neprosime. Ale ta ked uz sme tu taaa hadam nepojdem nazad ked dalsie
2-3 dni ma byt pekne. Taa sme sa vybrali smerom od oko zhruba tak dolava a
potom rovno a potom doprava. A tam bol zaciatok trekov ale takych 1 dennych for
freee – to pre Simenka J Ta som postudoval mapu porovnal udaje z 4
denneho treku plateneho a vyslo mi z toho ze ked pojdeme rovno :D tak sa
plynule napojime na rezervaciu chranenu for free a potom dojdeme dakde :D A taka
j bolo. Sme sa vybrali cestou cislo 5 aaaaz uplne ze hore.
Cestou cislo 5 hore a potom dalej doprava
Aaa potom ze
zakopcom ked pojdeme prstom po mape dopravaaa tak dojdete k Hinewai Reservation ci jak sa to pise. A to
je vlasne den 4 plateneho treku. Tak sme sa vybrali z miesta oznaceneho sipkou
( YOU ARE HERE ) niekde hore. Cesta s batohom velkym na chrbte obsahujucim
stan, stativ karimatku, spacak, plyn, jedlo, 2 litre vody, hrniec a vselico ine
dokopy vaziacim aaaj 25 kg a batohom na bruchu malickym obsahujucim fotak 2 ks
objektivov a laptop vaziaci cez 6 kg fuuu no matika tazka ale vam poviem ze
neeeni to prijemne :) Takze slapeme do kopciska a jojkam a wowkam
nad okolitou prirodou a tajomnym lesom.
Tajomny les - buuuuu
Neskor sa lez zmenil na divokejsi
dzungloidny aasa este neskor pastviny
aaz na vrchol. Odtial kraaasny vyhlad. Potom cesta pokracovala po asfaltke kde
nas jedna zienka odviezla este vyssie na zaciatok Hinewai Reservation a vysvetlila
ze tuna sad a trekovat zadarmo a ze je obrovskaaaaaa ale ze ziaden Camping
alebo fires. Vyhlad z hora bol uzasny a hned bol urceny ciel dnesneho pochodu.
Tam dole k tomu zálivu.
Pohlad z vrchu na Hinewai Reservation a nejaky Bay
S tym ze ohne zakladat nebudem som sas uz
zmieril a ano to nebudem skusat lebo priroda vyzerala cekom sucha a riziko
poziaru vysoke. Taakze budem si mysiet vystacit s plynovou bombou a varicom.
Taaak sme sa teda vydali Vychhodnou stezkou dole cez tu divocinu nevedno kam.
Na mape sledujte East Track alebo kedze to neviete precitat tak cervene 5
uholniky oznacujuce zaciatok stred a koniec.
Mapa, potom sa slo dalej cez secky tie utesy a potom krizom nazad
Taaak teda sme sa predierali cez
divoky prales nie velmi vzdialeny od dzungle. Vodopady, smyklave blatiste cesty, vlhky vzduch vsetko
zelene a zvuky cvrckov a kadecoho vsade navokol. No proste naadhera. Sem tam
nejaky klzky rebrik ala Slovensky Raj.
Dzungloidny les, paprade a vlhko
Postupom casu a prejdenou trasou sa
zacalo stimievat a prisiel cas sa rozhodnut kde prenocovat. Po ceste sa nasiel
taky pekny fliacik zeme nedaleko cesty ale kedze je tu zakazane campovat tak
sme sli dalej az sme dosli k plaza kde uz les zmyzol a bola tam len jedna ci 2 farmy a obrovske
pozemky. Vsetko private, takze bud sa vratit do rezervacie a risknut to alebo
to risknut na privat pozemku :D Kedze to uz bola cast platen treku tak pytat sa
majitelov ci si mozeme zadarmo rozlozit stat by bolo blbe ale sak skusime.
Taaak sme nabehli k domceku ale nikdo nikde tak k dalsiemu kde sa ozvyal hluk a
vrava. Na nase prekvapenie bol domcek plny dochodcov oslavujucih nieco, tiez
prekvapene ale vselo na nas kukali ze co tam robime takto podvecer a vysli von.
Tak som im vysvetlil ze co a ako ze co su oni reku sa pytam. Tak ze si
prenajali tu chatku a ze daco oslavuju ako kazdy rok a kedze vlasne si to
miesto prenajali a majitelia uz 2 den neboli nablizku ze nech si rozlozime stan
na dvore J No
a vybavene. Po tradicnej spovedi kto co odkial a preco sme mali hned pohar vina
v ruke a par kolacov J Prudko unaveny ani neviem ako som postavil
stan a za zvuku oceanu narazajuceho na utesy len par metrov obdalec som sladko
zaspal.
Dvorecek u Dochodcov
Rano som sa zobudil na hluk a chodzu
dochodcov pripravujucich san a odchod a na dalsiu cast treku. Rychlo som
zabalil stat a dufal ze nestretneme domacich sak ved naco aj :D Nooo ale
nevydalo a objavil sa panko tesne pred odchodom tak som sa pristavil a
vysvetlil situaciu. No nebol uplne nadseny ale povedal nieco v tom zmysle co aj
dochodcovia ze vlasne oni si to prenajali a ze ked to je OK s nimi ze je to OK
a ze mame LUCK :D to mame hehe. Takze secko v cajchu a ides a dalej po pobrezi
po sukromnom pozemku v protismere normalnej platenej cesty sak preco by nie J Ked sme sa vystevrali na prvy utes
som sa zmohol len na wooow a uzasny vyhlad na miesto kde sme spali, nekonecny
ocean a dalsie utesy.
Cesta na kraj utesov z jedneho na
druhy a neskutocne vyhlady, slniecko a vzduch s prichutou oceanu. Dnesny ciel
bol Stony Bay a potom Flee Bay oba miesta s farmami ktore sme velmi nechceli
stretnut kedze sme tam nemali co robit. No ale furt mi nejde do gebule no jak
moze niekto vlastnit nieco ako to co vidite na fotke??? No ale sak dobre. Po
ceste sa naskytlo nespocet uzasnych vyhladov az kym sme dosli k Stony Bay vid
mapa nizsie. No ale bohuzial cesta viedla priaaamo cez obrovsku uzasnu farmu
tak sme za harali na blbcov ze sme zabludili a hladame cestu spat do Akaroa.
Pribeh bol uspesny s poznamkou ze nabuduce sa mame pytat viac otazok pred tym
nez niekam pojdeme. Sak hej hej ….. pytat sa budem ale platit ne. Teta nas
usmernila na cestu krizom cez polostrov spat do Akaroa. Cesta viedla popri “platenom”treku
takze sme o nic neprisli. Podla tety to malo byt len par hodin do mesta ale po
par hodinach slapania a nie velkej zasobe vody sme boli niekde v strede
poloostrova s vyhladom na Flee Bay a horsky masiv pred nami. Sklonok dna voda
tak akurat na den ked nebude zdroj. A reku ze co teraz. Ist do Flee bay co by
znamenalo kus cesty nazad dole ( cize potom zas hore ) co s tym batohom stoji
straasne mnozstvo sil a bolesti ramien. Po prezreti dostupnych map a odhadu
vzdialenosti + zasob vody som sa rozhodol som ze ideme dalej krizom cez
polostrov a do zajtra tam dorazime. Lenze v ceste stal horsky masiv ktory uz
nebolo v nasich silach dnes prekonat. Liter vody odlozeny na dalsi den a este
par hltov na dnes. Pokial vydrzi voda skusime sa priblizit co najviac pod
vrchol a rano prejst cez kopec. Za kopcom uz by to malo ist len dole a mesto by
malo byt nedaleko. Ked sa nemylim …. To si neviete predstavit take prazdno iba
divocina cesta po ktorej nic nechodi len tych par fariem dole pri oceane. Okolo
6 vecer sme sa z posledneho vystverali tesne pod kopec a nasli vodu. Kedze bola
voda uz nebol problem a nebolo sa kam plasit. Na vrcholku kopca na fajnovom
miestecku medzi 2 rezervaciami som rozlozil stan a zohriali sa konzervy na
veceru. Bol krasny podvecer, troche veterno ale teplo. Vyhlad na 2 zatoky,
Henawai rezervaciu nalavo a Armstrong rezervaciu napravo. V noci fukalo o dost
viac tak som sa budil ci stan drzi ale uplne v pohode. Potom som uz spal
kludne. 
--------------------------------------------------------------------
Rano okolo pol 10 :D po ranajkach
sme sa vybrali dalej cez kopec a asi za 2 hodky sme dosli na vrchol. Ahaho
clovek a infocedula s mapou. Uz som vedel ze je dobre. Nejaka francuzka tam
bola co dosla z Akaroa. Tiez cestuje sama po NZ uz par mesiacov. Z hora uzasny
vyhlad na zatoky a mestecko + info tabula hlasajuca uz len 1 a pol hod dole
kopcom do mesta.
Tak dole sme sli uz 3. Po ceste sme
stretli van ako je to tu popularne cestovanie. Bola to Kanadanka cestujca sama
so psom tiez uz par mesiacov. Po kratkom pokeci sme sa vybrali dalej. O hodku
neskor uz capujem vodu na verejnych zachodkoch prvotriednej kvality v Akaroa
city a rozmyslam co dalej. Cekujem mapy, kukam zoznam farmarov nablizku aaa
rozmyslam o Timaru co je mestecko par hod dole na juh odkial sa chcem vybrat k
dalsiemu miestu a to je Mt. Cook. Ale kedze uz je podvecer tak neviem ci to
dnes dam. Zisla by sa aj sprcha a teple jedlo tak rozmyslam ze vyuzijem nejaku
farmu pobliz na par dni ( aj tak ma prsat ). Nasiel som jednu v Little River. Kedze
nemam net ani phone rozhdol som sa skusit to len tak sak pri najhorsom si
rozlozim stan. Vybrali sme sa teda okolo 4 PM s Karin na kraj mesta a
stopujeme. Po 20 min a par neuspesnych pokusoch zastavil van. Skupinka
francuzov ( dajak vela ich tu je ne?? ) nas zobrala. Kedze po anglicky vela
toho nenahovorili tak s nimi kecala prevazne Karina a ja som sa len priblblo
usmieval na 2 fesne francuzky J Poprosil som ich o zastavku v Little River co
je niekde asi 50 km od Akaroa.
Karina sa rozhodla pokracovat s nimi
tak sme sa rozlucili ja som sa zmohol na Merci boku a bon voayage – pardon za
francuztinu neni dokonala. Ocitol som sa uprotred nicoho ale za pekneho slnecneho
podvecera J V
miestom obchodku som sa spytal na adresu ktoru som nasiel v booklete a na meno
farmara. Nasmerovali ma asi 3km po ceste nazad a dolava. No ta …. Sak 3 km
peso? Niiic stopol som si dajakeho sraca lokalneho co ma zaviezol priamo na
farmu. No a kedze o mne ani netusili tak som nevedel ze ci to bude OK ale ved
za opytanie nic nedam. Ked som si vyhdadzal bagaz na zem na ich dvorecku tetuska
celkom nechapavo kukala. Som odvazne pristupil blizsie. Vysvetlil som ze som
nejaky ten Mato zo SVK a ze som vlasne prisiel a ze ci mozem zostat J Bola trocha vyplasena z toho ale
vlasne ze nemaju nikoho teraz tak ze preco nie. Ze ked chcem pracovat ze na par
dni pracu pre mna najdu. Vyborne. Takze mam postarane o strechu nad hlavou. Sue
a Matthew maju 3 deti oko 9 11 a 13 rokov stare ooobrovsky dom a malicky domcek
105 rokov stary uprostred malikceeeeej farmicky s rozlohou IBA 1000 Hektarov
!!!!! Niekolko malo oveciek a kraviciek chovaju na masko a dodavaju pre cely
NZ. 2ks psikov macicka a prasiatko ( nie na jedenie ) + asi 9 pracovnych psov
tvoria zivocistvo u Lanthamovcov.
Ked sme pokecali trocha viac
porozpraval som tete cely pribeh zahral si s detmi kriket uz bolo vsetko
uvolnenejsie a v pohode a teta bola rada vlasne ze som tam. Aj ja som rad ze
som tu. Dalsie 2 ci 3 dni ma prsat tak nema vyznam sa niekam plasit. Po zbeznej
prehiladke pozemku som bol uchvateny. Suzuki Vitara ako auto pro vsechno, asi 4
traktory, 2ks stvorkoliek, lod, bazen, par pusiek pohodenych v grazi. No proste
paradicka. Bol som utahany ale chcel som dajaku pracu. Tak ze ked silou mocou
chcem tak mi Sue dala hard job ze watch the fire. Som podpalil smetie a daval
pozor na ohen. Tolko k praci na dnes. Vecera s rodinou, ukazka par fotiek,
rozpravanie a tepla postel.
Den 15 7.3.2012
Specialne podakovanie
Specialne chcem venovat tento kusok miesta
v mozno raz famoznom blogu a podakovanie Lucke
G. za teple ponozky vlnene pletene od babicky. V spacaku sluzia perfektne.
Ze dakujem :)
Den 15 v Little River prebieha
perfektne, rano mi Sue dala job ze zahradku spravit. Straasne zarastena bola
rano ale uz neni. Ze ci viem soferovat. Jasne ze hej. Tak som uz ufujazdil na
Suzuki Vitara rozbituckom staruckom po pozemku s privesom a vyvazal bordel zo
zahradky. Paradicka jak really NZ sak ved bodaj by ne na 1000 hektaroch sad a vozit.
Tak potom dopoludnia plel zahradku a uz je krasne cista a vidno aj kvitky. Bola
soknuta ze jak rychlo a pekne som to spravil a ze uz vlasne na dnes nic
nemusoim robit. No ale ta sak je obed vonku mrholi ta co budem. Som siel za
Mettom ze ci daco treba ta ze ked chcem mozem popadane konare pri prijazdovej
ceste odviezt na odlahly kus pozenku. Taak som to na 3x otocil celkom fuska ale
prijemna. Sue medzicasom sla do prace robi 2 dni v tyzdni sestru v nemocnici tak
sla na nocnu a pride az rano. Na veceru bolo maso z ovecky. Este som ovcu
nejedol ale dobre to bolo s bandurkami a karfiolom v omacke. Ze mnamky. Deti
vela nepojedli a tak to slo do vedierka pre prasiatko. Toto prasa ma najlepsi
zivot na svete. Zije sin a luke o rozlohe asi 20 acrov zere same dobrotky ako
zvysky masa, zeleninu a kadeco este a vie ze nikdy nebude zjedene. No krasa
proste. A co je na dnesku najlepsie? Matthew pozna cloveka pri jazere Wanaka
kde mozem ostat byvat :D hahaaaa no jak sa to pekne postupne riesi secko :D
Chapete Wanaka? Sak to tam je turisticky velmi oblubena ( cize drahota )
destinacia a jam am ubytko. No mozem ist pokojne drichmat. Brum.
Den 16 8.3.2012
Rano som sa zobudil a po ranajke som
som zkantril jeden giganticky sipar pri garazi au este teraz mam ruky dorezane,
potom Mathew dajake konare poobrezoval pri sliepkach ta som konare ponosil na
kopu na mojom oblubenom Suzukiiiiii ( uz si mimichodom ani ruku pravu neudieram
do dveri ked chcem rychlo preradit ) a potom nebolo co robit. Po obede sme sa
vybrali s Metom na obhliadku panstva. 4 kolkou Honda sme sa vystverali hadam o
500 vyskovych metrov hore daleko od domceka a naskytol sa mi uzasny pohlad na
zatoku v dialke. Vsade naokol kopce lesy a luky a to vsetko jeho pozemok. Pred
kopcom za kopcom od nevidim do nevidim. Potom sme zaviezli kusok nizsie a 4
kolka ostala hore na kopci stat a este tam stoji teraz. ( ze zajtra ju pojdeme
zobrat dole s dalsou 4 kolkou ) ( to by san a SVK nemohlo stat aby tam este
bola do rana s klucikom v zapalovani v strede kopca kde ludske oko nedovidi ).
Potom sme sa asi 3 hod peso prechadzali po kopcoch a planach a popri tom Met a
psikovia zahanali ovecky. V podstate o tom to je. Ale clovek musi mat faakt
dobrych hafanov. Neskor ma zobral na miesto kde sa strihaju ovce a ukazal mi
ako sa to robi. No sranda jaka ostane potom chuda ovecka hola :D Ze on to
nerobi ale ked pride cas na strihanie tak ma ludi ktorych zaplati a ti dokazu
az 300 oviec za den ostrihat. Nechapacka. No nic este som podvecer z nudy zacal
obstrihavat zivy plot okolo bazena ale nedokoncil som tak budem mat zabavku na
zajtra rano. Este to vidim na zajtra a dalsie rano sa poberiem na juh. Este som pisal chalanom kiwiom co som stretol v Nepale tak ze uz na mna cakaju v Aucklande s cold beer ze nech len dojdem. Takze uz by sme mali aj zakladnu na severnom ostrove. Este som si kukal casopisy trekove novozelandske dnes ale to som nemal robit je tu toho tolko co vidiet a uz sa mi ani trocha nezda ze mam dost casu na vsetko. Nuz co uz. Do
zdivenia. 
Vseetko ich pozemok zlava doprava a tam niekde v dialke dole je domcek :)
Den
18 sa zacal ako vacsina inych dni rano a to tak ze som sa zobudil. Sice troche
skor ako obycajne ale trebalo sa pobalit dat este sprchu poslednu na bohvieaku
dlhu dobu. Odchod bol o 7:30 AM rychle ranajky este jeden sendvic a jabko som
supol do batoha na horsie casy sak ved isto budu muhuuheee. Asi po hodke a daco
cesty ma Mathew vysadil primo za krizovatkou na dialnici/priamej ceste dole na
juh smer Timaru atd. Rozlucili sme sa popriali vsetko dobre a kazdy sa pobral
svojou cestou. Oni niekam do CHC k babke pomahat stahovat a ja za krizovatku
tesne za pripojovaci pruh. Rozlozil som batohy pekne okolo seba aby bolo dobre
vidno ze som turista ( keby ze to nahodou nie je poznat na mne ) aaa pale hore.
Nerobil som si velke nadeje ze prekonam rychlostny record v stopovani lebo
dialnica je predsa len dialnica ale za 15 min sap redo mnou objavil truck a
mlady kiwi parik. A ja reku ze kam idete ze dole daleko a ze ci cez Timaru a ze
heej ta ze dobreee a uz sa vezem J
Parik isiel z na svadbu niekde 400 km dole na juh tak sme sa troche povypravali
a som ich navnadil ze musia si spravit trip do Európy ze je to tam pekne
a vyvratil som im aj dojmy z filmu Eurotrip. :/ Cesta na juh trvala
asi hodku a pol cca priblizne, priroda silne pripominajuca tu co mame
doma. V dialke sa rozplynuli oblaky a celou cestou bolo vidno pas
Juznych Alp tiahnucich sa celu cestu z hora az dole. Silno pripominaju
tatry ale su troooska rozsiahlejsie. Nechal som sa vysadit v nejakej
dedinke ktorej meno je tak tazke ze aj keby som ho vedel tak ho neviem
a odtial viedla cesta 79 tusim do Geraldine a potom dalej k Lake
Tekapo a Mnt. Cook. Moj ciel na dnes bol Lake Tekapo. Ta dedinka kde ma
vysadili mala len zeleznicne priecestie kravu a benzin pump pump. Som
myslel ze tam ani auta nechodia ale sak ved co ... zjedol som sendvic
a jablko obcas nejake auto preslo ale nist. Po 15 min zastavilo Subaru
s mladikom za volantom a bajkom vzadu. Anglican. Vybral sa na NZ
cestovat pracovat atd, ma viza na rok tak sa len tak potuluje obcas nejaku
pracu ma a tak. Teraz sa presuval z Aucklandu do Queenstownu cize
cesta uplne podla mojich potrieb. Fajne sme si po ceste pokecali zastavili sme
sa v supermarkete aby som doplnil nejake zasoby jedla bo v tej
oblasti kde ja idem vela supermarketov neni, teda ... som si tak myslel. O 12
som uz stal pred infocentrom Lake Tekapu. Pocasie zamracene, secko sedive
a bez textury. Som sa teda siel poinformovat ze co a ako a na
moje sklamanie tu toho az tak vela neni cp vidiet/robit – teda zadarmo. Ked
chce clovek minat je tu kooopa atrakcii pre Azijskych turistov ktorych tu je
neurekom. A tak celkovo som cakal pokojne jazero a namiesto toho to
tu je jak na Safari. Po kratkom rozhovore a uvahe som nechal velky batoh
v info centre s tym ze do 5 sa musim vratit lebo zatvaraju. Vybral
som sa prilahly kopec St. John na ktorom je observatorium kedysi sluziace ako
spionazne stredisko US ARMY. Cez den sa tam na kopecek da ist zadarmo no
v noci uz len ako Tour za 250 ND. No nekup to. Sice je vraj toto najlepsie
miesto odkial sa da pozorovat obloha juznej pologule ale aj tak ... Po ceste
nahor na kopecek som mapoval teren a rozhliadal sa kde budem spat tuto
noc. Kedze velavravne tabulky okolo jazera ze NO CAMPING boli skoro vsade
a platit za kemp 17 dolarov sa mi tiez necelo musel som daco vykoumat. Po
5 min slapania som objavil miestecko v lese dobre skryte a idealne
pre stan a potom som pokojne pokracoval na vrchol. Poprechadzal som sa
hore, urobil len 2 fotky lebo pocasie stalo za nic. Stretol som nemecky parik
na ceste okolo sveta a svajciarsky parik na ceste okolo NZ. Tak sme sa
porozpravali vymenili zazitky/skusenosti/rady atd. Vybral som sa okolo 4 teda
dole a po ceste som nadabil na dochodcov ( on z Japonska ona Malajzia
) tak sme sa lamanou malajglinctinou porozpravali a pozvali ma na kavu do
hostela. Vyfasoval som orignal korejske instantne nudle a nejake Japonske
cukriky. Prijemne stretnutie. Potom som si bol este obzriet taky maly znamy
kostolik a rozhiladnut sa ze ako to pofotim a potom som to vzdal lebo
je to nonstop obkolesene turistami a pocasie je furt rovnako na prd.
Vyzdvihol som si teda batozinu u tetusky v Infocentre a pobral
sa smerom k lesu. Ako si tak ztazka vykracujem zrazu sa vynori
z druheho chodnika dievcina so psom a na pohlad tiez nelahkym batohom.
Zacala po francuzky. Dalsia francuzka pomyslel som si. Potom pochopila ze to
asi nepojde a ze moja Francuztina je stale na urovni Merci a Bon
ZUUUR :D Potom ze chce hadam odkial som tak reku sak hadaj – neuhadla huh :D No
nic vlasne z nej vyslo ze tiez nevie co a kde bude spat ze tiez
platit odmieta. Taaak reku pod moja podelim sa o miestecko. Taka bola rada
ze nemusi dlho hladat. Rozlozili sme stany ked sa zotmelo, ona prvykrat svoj
novucicky ( ORANDZOVY ) idealny na spanie v divocine ked clovek nece byt
videny. Psik Tee Jack taky maly terier pekne potisku a poslusne pobehoval
okolo. Anais ako sa dievcoina volala sa rozhodla ze navari veceru noodle podla
nej. Sme smarilio 2 nudle do vody a potom to zacalo. Pridala cibulu,
cesnak, syr, arasidy, a neviem co este a nakoniec ze zavri oci. No
nasiel som tam potom este aj banan. Ale ... nebolo to zle :D take azijske :D
Tak sme takto za tmy povecerali pokecali a ulozili sa spat. Tee Jack pekne
celu noc strazil – strasil.
Rano
sme sa zobudili zas do nepekneho dna ako vlasne aj predpoved predpovedala.
Anais sa este stihla pobalit a naranajkovat ale uz za dazda sa vybrala K Mnt.
Cook kde sa mala s niekym stretnut. Ja som sa rano necitil vo svojej kozi
a trochen ma skriabalo v hrdle tak som sa rozhodol nic nerobit
a lezat. Poriadne sa rozprsalo tak to len potvrdilo moju uvahu. Este som
si sikovno zohrial zvysok special nudlov z vecere a naranajkoval sa.
Toto je prvy krat co moj Vango Banshee 200 zaziva dazd a ja som zvedavy ci
ostanem v suchu alebo ee. No ale po chvilke som zaspal a prebral som
sa az niekedy poobede. Neprsalo ale obloha zatiahnuta tak som to vyuzil
a pobral sa dole do dediny po vodu a kupit nejake veci ( to nebolo
v plane ). Nacapoval som vodu ked sa v tom zas rozprsalo. Nic to
schoval som sa vo verejnich toaletach kde som cas patricne vyuzil – umyl som si
chrup a riady. Potom som sa presunul do „centa“ ked ma po ceste oslovil
citron vo vyklade, tak som zabehol do samosky a kupil som citron trocha
zazvoru a med. Med nie hocjaky ale mnamkovy specilany Manuka sa to vola
a inde sa to nevyraba iba na NZ. Je husty a kremovy a ma liecive
ucinky. Vo vedlajsom vyklade som zazrel suveniry tak som vbehol ze ci nemaju
nasivku na batoh dalsiu do zbierky. A veru mali taka pekna modra :D Potom
som este isty cas stravil v infocentre obzeral mapy a letaciky
a vybral som sa domov. Po ceste som obtrhal par jablk z volne
zijuceho stromceka patriacemu statu evidentne. Ked som sa s „nakupom“ dotrepal
k stanu postavil som vodu na caj. Som si taky speci spravil ze zazvor
jablko vyhonky jedlicky mlade a sipky. Tych tu rastie neurekom vela. Sice
este nie je ich vela dozretych ale su – par. Takyto cajik s medikom
a citronom no fajnotka. Este vam musim povedat ze tu rastie tolko hub ze
konec. Clovek musi davat bacha kde slape. Neviem ci to su suchohriby alebop masliak alebo nieco silno podobne ale
asi to je jedle. Ale neskusal som. A zaroven s nimi tu rastie strasne
mnozstvo muchotravky cervenej ktoru si Japan turists velmi radi fotia. No nic
zas to ide prsat. Som sa zakuklil v stane vypil cajik a napisal
trocha do blogu. Rozmyslal som co dalej ze uz tu trcim 2 dni a pocasie na
prd ze to nestoji za to a idem rano dalej. Sue z farmy mi na mape
ukazala kde je pekne miestecko pri jazere Pukaki este pred odbockou na Mnt.
Cook ze odtial vidno hory ked je pekne a ze sa tam da kempovat beztrestne.
Za mohutneho bubnovania dazda som zaspal. Sem tam som sa este budil
a kontroloval ze ci nepreteka niekde ale vsetko bolo v poriadku.
Huby na kazdom kroku
Ako mi Lucas neskor povedal su jedle ale bez chuti
Lyzicka polotovar a nastroje pouzite
Mt. Cook
Cesta k parkovisku a zaciatok treku
Shelter a dalsi zaciatok treku :D
Kusky ladovca Tasman
Cesticka po hrebeni k Balls Hut
Kopecky vzadu a napravo ladovec Tasman pokryty hlinou
Posledna planina strmy zraz a pohlad na cistejsiu cast ladovca
Po hodinovom vyskrabe na horsky masiv nalavo pohlad do rokliny
Vecera v priamom prenose
Den 17
9.3.2012
Som
dostrihal zivy plot okolo bazena a rozhodol sa ze dalsie rano vyrazim. Mathew a
synovial mali tak ci onak rano cestu do Christchurchu tak to vsetko vyslo
dobre. Inak nic zaujimave v tento den.
Den 18 10.3.2012
Den
18 sa zacal ako vacsina inych dni rano a to tak ze som sa zobudil. Sice troche
skor ako obycajne ale trebalo sa pobalit dat este sprchu poslednu na bohvieaku
dlhu dobu. Odchod bol o 7:30 AM rychle ranajky este jeden sendvic a jabko som
supol do batoha na horsie casy sak ved isto budu muhuuheee. Asi po hodke a daco
cesty ma Mathew vysadil primo za krizovatkou na dialnici/priamej ceste dole na
juh smer Timaru atd. Rozlucili sme sa popriali vsetko dobre a kazdy sa pobral
svojou cestou. Oni niekam do CHC k babke pomahat stahovat a ja za krizovatku
tesne za pripojovaci pruh. Rozlozil som batohy pekne okolo seba aby bolo dobre
vidno ze som turista ( keby ze to nahodou nie je poznat na mne ) aaa pale hore.
Nerobil som si velke nadeje ze prekonam rychlostny record v stopovani lebo
dialnica je predsa len dialnica ale za 15 min sap redo mnou objavil truck a
mlady kiwi parik. A ja reku ze kam idete ze dole daleko a ze ci cez Timaru a ze
heej ta ze dobreee a uz sa vezem J
Parik isiel z na svadbu niekde 400 km dole na juh tak sme sa troche povypravali
a som ich navnadil ze musia si spravit trip do Európy ze je to tam pekne
a vyvratil som im aj dojmy z filmu Eurotrip. :/ Cesta na juh trvala
asi hodku a pol cca priblizne, priroda silne pripominajuca tu co mame
doma. V dialke sa rozplynuli oblaky a celou cestou bolo vidno pas
Juznych Alp tiahnucich sa celu cestu z hora az dole. Silno pripominaju
tatry ale su troooska rozsiahlejsie. Nechal som sa vysadit v nejakej
dedinke ktorej meno je tak tazke ze aj keby som ho vedel tak ho neviem
a odtial viedla cesta 79 tusim do Geraldine a potom dalej k Lake
Tekapo a Mnt. Cook. Moj ciel na dnes bol Lake Tekapo. Ta dedinka kde ma
vysadili mala len zeleznicne priecestie kravu a benzin pump pump. Som
myslel ze tam ani auta nechodia ale sak ved co ... zjedol som sendvic
a jablko obcas nejake auto preslo ale nist. Po 15 min zastavilo Subaru
s mladikom za volantom a bajkom vzadu. Anglican. Vybral sa na NZ
cestovat pracovat atd, ma viza na rok tak sa len tak potuluje obcas nejaku
pracu ma a tak. Teraz sa presuval z Aucklandu do Queenstownu cize
cesta uplne podla mojich potrieb. Fajne sme si po ceste pokecali zastavili sme
sa v supermarkete aby som doplnil nejake zasoby jedla bo v tej
oblasti kde ja idem vela supermarketov neni, teda ... som si tak myslel. O 12
som uz stal pred infocentrom Lake Tekapu. Pocasie zamracene, secko sedive
a bez textury. Som sa teda siel poinformovat ze co a ako a na
moje sklamanie tu toho az tak vela neni cp vidiet/robit – teda zadarmo. Ked
chce clovek minat je tu kooopa atrakcii pre Azijskych turistov ktorych tu je
neurekom. A tak celkovo som cakal pokojne jazero a namiesto toho to
tu je jak na Safari. Po kratkom rozhovore a uvahe som nechal velky batoh
v info centre s tym ze do 5 sa musim vratit lebo zatvaraju. Vybral
som sa prilahly kopec St. John na ktorom je observatorium kedysi sluziace ako
spionazne stredisko US ARMY. Cez den sa tam na kopecek da ist zadarmo no
v noci uz len ako Tour za 250 ND. No nekup to. Sice je vraj toto najlepsie
miesto odkial sa da pozorovat obloha juznej pologule ale aj tak ... Po ceste
nahor na kopecek som mapoval teren a rozhliadal sa kde budem spat tuto
noc. Kedze velavravne tabulky okolo jazera ze NO CAMPING boli skoro vsade
a platit za kemp 17 dolarov sa mi tiez necelo musel som daco vykoumat. Po
5 min slapania som objavil miestecko v lese dobre skryte a idealne
pre stan a potom som pokojne pokracoval na vrchol. Poprechadzal som sa
hore, urobil len 2 fotky lebo pocasie stalo za nic. Stretol som nemecky parik
na ceste okolo sveta a svajciarsky parik na ceste okolo NZ. Tak sme sa
porozpravali vymenili zazitky/skusenosti/rady atd. Vybral som sa okolo 4 teda
dole a po ceste som nadabil na dochodcov ( on z Japonska ona Malajzia
) tak sme sa lamanou malajglinctinou porozpravali a pozvali ma na kavu do
hostela. Vyfasoval som orignal korejske instantne nudle a nejake Japonske
cukriky. Prijemne stretnutie. Potom som si bol este obzriet taky maly znamy
kostolik a rozhiladnut sa ze ako to pofotim a potom som to vzdal lebo
je to nonstop obkolesene turistami a pocasie je furt rovnako na prd.
Vyzdvihol som si teda batozinu u tetusky v Infocentre a pobral
sa smerom k lesu. Ako si tak ztazka vykracujem zrazu sa vynori
z druheho chodnika dievcina so psom a na pohlad tiez nelahkym batohom.
Zacala po francuzky. Dalsia francuzka pomyslel som si. Potom pochopila ze to
asi nepojde a ze moja Francuztina je stale na urovni Merci a Bon
ZUUUR :D Potom ze chce hadam odkial som tak reku sak hadaj – neuhadla huh :D No
nic vlasne z nej vyslo ze tiez nevie co a kde bude spat ze tiez
platit odmieta. Taaak reku pod moja podelim sa o miestecko. Taka bola rada
ze nemusi dlho hladat. Rozlozili sme stany ked sa zotmelo, ona prvykrat svoj
novucicky ( ORANDZOVY ) idealny na spanie v divocine ked clovek nece byt
videny. Psik Tee Jack taky maly terier pekne potisku a poslusne pobehoval
okolo. Anais ako sa dievcoina volala sa rozhodla ze navari veceru noodle podla
nej. Sme smarilio 2 nudle do vody a potom to zacalo. Pridala cibulu,
cesnak, syr, arasidy, a neviem co este a nakoniec ze zavri oci. No
nasiel som tam potom este aj banan. Ale ... nebolo to zle :D take azijske :D
Tak sme takto za tmy povecerali pokecali a ulozili sa spat. Tee Jack pekne
celu noc strazil – strasil.
Den
19 11.3.2.2012
Rano
sme sa zobudili zas do nepekneho dna ako vlasne aj predpoved predpovedala.
Anais sa este stihla pobalit a naranajkovat ale uz za dazda sa vybrala K Mnt.
Cook kde sa mala s niekym stretnut. Ja som sa rano necitil vo svojej kozi
a trochen ma skriabalo v hrdle tak som sa rozhodol nic nerobit
a lezat. Poriadne sa rozprsalo tak to len potvrdilo moju uvahu. Este som
si sikovno zohrial zvysok special nudlov z vecere a naranajkoval sa.
Toto je prvy krat co moj Vango Banshee 200 zaziva dazd a ja som zvedavy ci
ostanem v suchu alebo ee. No ale po chvilke som zaspal a prebral som
sa az niekedy poobede. Neprsalo ale obloha zatiahnuta tak som to vyuzil
a pobral sa dole do dediny po vodu a kupit nejake veci ( to nebolo
v plane ). Nacapoval som vodu ked sa v tom zas rozprsalo. Nic to
schoval som sa vo verejnich toaletach kde som cas patricne vyuzil – umyl som si
chrup a riady. Potom som sa presunul do „centa“ ked ma po ceste oslovil
citron vo vyklade, tak som zabehol do samosky a kupil som citron trocha
zazvoru a med. Med nie hocjaky ale mnamkovy specilany Manuka sa to vola
a inde sa to nevyraba iba na NZ. Je husty a kremovy a ma liecive
ucinky. Vo vedlajsom vyklade som zazrel suveniry tak som vbehol ze ci nemaju
nasivku na batoh dalsiu do zbierky. A veru mali taka pekna modra :D Potom
som este isty cas stravil v infocentre obzeral mapy a letaciky
a vybral som sa domov. Po ceste som obtrhal par jablk z volne
zijuceho stromceka patriacemu statu evidentne. Ked som sa s „nakupom“ dotrepal
k stanu postavil som vodu na caj. Som si taky speci spravil ze zazvor
jablko vyhonky jedlicky mlade a sipky. Tych tu rastie neurekom vela. Sice
este nie je ich vela dozretych ale su – par. Takyto cajik s medikom
a citronom no fajnotka. Este vam musim povedat ze tu rastie tolko hub ze
konec. Clovek musi davat bacha kde slape. Neviem ci to su suchohriby alebop masliak alebo nieco silno podobne ale
asi to je jedle. Ale neskusal som. A zaroven s nimi tu rastie strasne
mnozstvo muchotravky cervenej ktoru si Japan turists velmi radi fotia. No nic
zas to ide prsat. Som sa zakuklil v stane vypil cajik a napisal
trocha do blogu. Rozmyslal som co dalej ze uz tu trcim 2 dni a pocasie na
prd ze to nestoji za to a idem rano dalej. Sue z farmy mi na mape
ukazala kde je pekne miestecko pri jazere Pukaki este pred odbockou na Mnt.
Cook ze odtial vidno hory ked je pekne a ze sa tam da kempovat beztrestne.
Za mohutneho bubnovania dazda som zaspal. Sem tam som sa este budil
a kontroloval ze ci nepreteka niekde ale vsetko bolo v poriadku.
Su fakt vsade :D
Den
20 12.3.2012
Rano
uz neprsalo. Hrdlo uz skoro neboli len nadcha este trva ale to prejde,
nenamaham sa len oddychujem. Okolo pol 10 ked som sa prebral som navaril dalsiu
davku caju zjedol este zvysok chleba s medom a zazvorom a postupne sa
zacal pripravovat na odchod. Tkanina stanu bola mokra poriadne aj zvnutra ale
vo vnutornom stane sucho. Obcas aj Oskar vykukol tak som stan rozobral
a dal susit. Medzicasom som sa presiel dole este a ubezpecil sa ze aj
ked je pekne o nic som neprisiel a mozem ist dalej. Pobaleny som bolo
okolo pol 12 a pri ceste som stepoval okolo 12. Za 5 min uz stalo auto
s cajockou dnuka. Videl som ju tu vcera sa potlkat a vypytovat sa
veci v info centre. Americanka z Nebrasky tiez na rok ( ako vsecia )
na working holiday visa ( ako vsecia okrem Slovenska bo mi to nemame ). Isla do
Wanaky si zhanat nejaky dzob ale bude to mat tazke bo seci chcu pracovat
v Queenstowne alebo Wanake. Vyhodila ma na zaciatku jazera Pukaki presne
ako mi na mape zakreslila Sue. Male strkove parkovisko borovicovy lesik
a uzasny pohlad na obrovske jazero obkolesene horami a Mnt. Cookom.
Narozsiel od Tekapu je to presne to co som hladal. Nie je tu nikto len ticho
a sumenie jazera. Slniecko svieti ani oblacika niet na oblohe tak som sa
vykvasil pod stromceky a len tak driemkal. Potom som spracoval jednu
konzervu spagiet bo hlad silny super a potom som sa rozhodol dokoncit
lyzicku. Jaj hej som si este doma povedal ze si neberiel lyzicku ze si vyrobim.
A dnes sa aj tak stalo. Trvalo to par hodin prace ale no ale co ine by som
robil. Tu je vysledok.
Vysledok - drazba zacina na 50 Evri kto da 100 ?
Este
vysusit na slnku, a horucou ihlo napisat datum a miesto. Hned sa tie
fazule budu lepsie jest :D uz sa zacina ztmievat pomalicky, tak este napisem
blog uvarim veceru a postavim stan. Podvecer bol uplne ze uzasny
a pohlad na hory v dialke osvetlene jemnym svetlom zapadajuceho slnka
fakt stal za to.
Potom
som sa uz len pobral spat a zaumienil som si z este spravim nejaku
nocnu fotku. No okolo polnoci som sa aj zobudil a vykukol na jasnu oblohu
plnu hviezd ale tak vonku nebolo teplo a v spacaku bolo fajn tak som
si povedal ze inokedy a prebral som sa az rano okolo po 9.
Den
21 13.2.2012
Rano
ked som vylizeol zo stanu tak asi 5m odo mna pobehovali 3 zajace. Mali stastie
ze na ranajky som sa rozhodol mat instantne nudle a nie zajaca … Vysusil som na
kamenistej plaza nakondenzovanu vlhkost v stane pobalil sa umyl riad a vydal sa
stopovat na to iste miesto kde som bol den predtym vysadeny. Vela aut tadial
nechodilo len co je pravda ale asi po 15-20 min zastal van a vystupil postarsi
original ze 100% Maori. Nepotetovany. Predstavil sa ako Aik urobil miesto pre
batoh a pre mna. Spytal sa ze kam idem a ja ze Mn. Cook a on reku ze aj on. A
ja ze super a ze co ty tam ides takto ze nevyzeras velmi na turistu hehe. Ze ma
tam nejaku pracu ze robi s pocitacmi nieco. Zapaja a instaluje teraz konkretne pre
nejaky hostel. Tak to bolo celkom zaujimave ze postarsi Maori a AJtak J Bol velmi sympaticky a
zhovorcivy a vzdelany. Pochodil velku cast sveta a spominal na Ceskoslovensko v
68 a Dubceka. Tak to uz mi len sanka dolu sefe padala na podlahu. Rozpravali sme
sa o kadecom a mal fajn nazory. Pri odbocke na Mnt. Cook pri ceste dalsi stopar
a tak Aik nevahal a uz sa vezieme do hor ja aj Lucas z Nemecka. Ked sme
dorazili do dedinky Aik nam poukazoval co kde a ako kde je fajn trek, kde sa da
potajme rozlozit stan a dalsie uzitocne info. Potom nas vysadil pri infocentre
rozlucili sme sa uz sme pokracovali s Lucasom dalej. Ako som uz v minol vydani
spominal trekovat s tym hebedom na chrbte nie je nic moc tak sme sli riesit kde
dat batoh. V Infocentre to neslo. V jednom hoteli na recepcii za 5 KD ( kiwi
dolar – keby ste zabudli ) to slo tak sme to dali napolku. Predtym sme sa ale
este poinformovali v informacnom centre o informaciach J cize sme si vybrali
trek. Rozhodnutie padlo na Balls Trek nakonci ktoreho ma byt nejaka chatka
ktoru si mozeme za 5 KD na noc rezervovat. Podla tetusky bola prazdna. Mala tam
byt voda nejaky matrac a latrina. Tak sme sa podakovali ze si to
rozmyslime a sli sme. Logicky nam vyplynulo ze nikto to tam hore nebude
v nejakej budke kontrolovat ci som dole zaplatil 5 KD tam sme teda
prebalili batohy zobrali spacaky fotaky nejake jedlo vodu a zvysok ostal
na recepcii spominaneho hotela. Trek bol prijemny nenarocny krajina obcas
pripominala Nepal a obcas zas Tatry. Cesta trvala asi 4 hod. Cesta sla
v podstate v zlabe napravo koryto ladovca a nalavo horsky masiv. Ked
sa vybehlo na kopceky vpravo tak boplo vidno ladovec Tasman a kryhy plavajuce
v jazierku pod nim. Rozmerovo ani esteticky sa nedal porovnat s Patagoniou ale
predsta to bolo pekne.
Noclah na dnesnu noc - Balls hut ( latrina v pozadi )
Ked
sme dorazili hore uz zapadalo slnko a zbadali sme tu chatku Ball Hut.
Malinkata budka a latrina. Dokonaly pokoj a ticho a nikde ani
zivacika. V bude sa nachadzali 3 postele s matracami a nejake
deky. Zabudovane radio na komunikaciu s centralou ktore v presny cas
vysielalo hlasienie o pocasi na dalsi den a dalsie info. Pokial by
sme bolo zaregistrovani a zaplateni tak by volali konkretne aj nas ci sme
dorazili a ci je secko OK. Velmo paradny system ma to silno oslovilo.
Celkovo ten napad, jednoducha pekna cista buda kde clovek moze prenocovat. Fakt
super. Zlozili sme veci a este sme s Lucasom vybehli na ten masiv
nalavo pre lepsie vyhlady co nebolo az take jednoduche a trvalo to asi
dalsiu hodinu. Ale vyhlad stal za to. Potom straasne hladny s nie velkou
zasobou jedla sme sa dali do varenia. Nemal vela jedla tak som zasponzoroval
ja. Sak par noci pred tym pre mna varila francuzka tak vsetko je
v poriadku. Cierny caj so zazvorom a Manukovy med no dokonale.
A ako hlavny chod aj odchod instantne nudle s viac vody a chili fazule
z konzervy. Polievka jak od mamicky tepla syta no co viac clovek moze
chciet. Ako dezert nemcur vytiahol este par krajcov chleba s arasidovym
maslom. Este sme si v tichu vychutnali posledne luce svetla dopadajuce na
ladovec a pobrali sa spat. V noci som sa prebral na rachoto
okolo/pod/nad budou. Zvieratka si spravili zurku a behali po streche
skrabali pod podlahou a neviem co este ale sak to patri k tomu :)
Den
22 14.3.2012
Rano
ako tradicne som sa zobudil ked mi luce slnke svietili priamo do tavre. Hodin
ako tradicne nebolo malo ale sak ved kam by sa clovek ponahlal. Musli tycinka a
zazvorovy caj to na cestu dole staci. Uz od skoreho rana prelietavali vrtulniky
s turistami z Japonska atd. Po ceste dole sme sa rozpravali o kadecom ze aj
Lucas by chcel vyliezt na jeden kopcek v Nepale Mera Peak tak som sa potesil ze
budem mat partaka. Inak tiez dal Anapurna Circuit a Everest Bace camp. A tak
spominali a porovanavli zazitky z Kathmandu a Nepalu tak celkovo. On sa zas
zaujimal o Juznu Ameriku lebo tam ide po NZ. Po ceste dole sme este riesili ze
co s nacatym dnom ze ma ryzu ze by sme ju mali niekde uvarit ale ze to zere
vela plynu tak niekde v proper kuchynke. Rozhodnutie padlo na zadny vhcod do
kuchyne hotela kde mame batohy a poziadat personal o sluzbicku. Zdalo san am to
ako fajn napad. K zrealizovaniu vsak nedoslo. Riesili sme ze ci este dame
nejaky trek alebo pojdeme dalej ale vyslo z toho to ze vyhlady budu zhruba
rovnake tak ze to nema asi velky zmysel ze treba ist dalej. Ked sme zoslapali
dole asi po 2 a pol hod na parkovisko ktore kje btw vzdialene od dedinky asi 8
km tak sme hladali odvoz. Cheli sme povodne len do dedinky ale nemecky parik s
campervanom siel priamo tam kde som sa ja chcel dostat. Paradicka. Tak sme sa
nalozili zastavili sme sap o batohy a vyrazili na cestu. Moj ciel bol Oamaru a
tuto noc som chcel prespat niekde pod strechou lebo este som trochen
nachladeny. Lucas pokracoval do Wanaky. Takze z varenia ryze nebolo nic ale
zato on mal odvoz na pol cesty a ja kompletne co bolo zhruba 200 km. Na
benzinke/krizovatke kde sme sa rozdelili sme sa rozlucili vymenili mail a
kontakty a povedali ze sa vidime v Nepale.
Nemecky parik si vypytal peniaze za benzin co bolo troche cudne pri
stopovani ale sak 5 KD za 200 km ma veru nezabije a bol som rad za priamu cestu
k cielu. Este asi nieco viac ako 100 km cesty a stali sme pri krajnici v
Oamaru. Vyhadzal som si veci podakoval a van zmizol v premavke. No moj ciel bol
spat pod strechou cize do uvahy pripadali farmy v okoli. Asi 5 metrov
nalavo od miesta kde som bol vyhodeny 3 chlapici v kriklavo orandzovych
monterkach natierali nejaku mestsku budovu. Tak som sa dotrepal k nim ze
kde je najblizsii telefon ze si potrebujem zavolat lokalne cislo. Chlapik
s cigou v ustach vytiahol mobil a spytal sa na cislo. Volal som
farmu nedaleko Oamaru. Nikto nebral. Chlapik sa pyta co to volam tak som mu
vysvetlil ze farma kde pracujes a byvas a jes zadara. A on ze to
je Ok ze mozem ostat u neho !?!? Potom mi vysvetlil ze v tejto chvili
u neho doma akurat su 2 bratia z ciech. Ja som nechapal ze co ze ci
robi tiez Woofing ( to su tie farmy ) alebo ze co a ako. A on ze neee
len ze proste ich zobral k sebe a nechal byvat zadara. Som bol
z toho prekvapkany a poteseny. Ze si mam nechat veci tam ze za hodku
a pol im padla nex si zatial idem poobzerat mesto a ze o 5 sa
mam vratit ze pojdeme k nemu. Reku OK. Fakt par hod dozadu som rozmyslal
ze dnes chcem spat pod strechou a dat si sprchu a vzapeti na to ma
vysadia z auta priamo pred nosom chlapika ktory ma necha u seba
byvat. Ale nie je to nu take nezvycajne. Pocul som od viacero stoparov ze ludia
im ponukli u nich prespat nezistne a podobne. Darmo fakt KIWIovia su
velmi srdecni ludia. Tak som siel na prechadzku po Oamarau, vskutku pekne
mestecko, stare budovy, slany morsky vzduch a atrakcia tucniaky
vychadzajuce vecer na breh.
Nocne pobrezie Oamaru
Vratil
som sa tesne pred 5 a este som sa tam ponevieral a rozpraval sa
s nimi. Pytal som zvysnych 2 ze preco to robi Dion. Dozvedel som sa ze
precestoval vela krajin, vie ake to je byt v cudzine a preto rad
pomoze. Ako som sa neskor vecer dozvedel ma Masters degree of international
studies a a nedokoncene Phd. Moze ucit na univerzite ale robi
natieraca pre mesto. Ze ma z toho viac prachov ako by mal na univerzite.
Zil v Japonsku a v Koreii a podobne. Po prichode
k nemu domov som nasiel 2 Cechov ktory tam uz tyzden kempovali
u neho. No proste toto sa vam v Europe nestane. Sa smial ze uz ma
celu zbierku. Slovaka, Cecha a Moravaka. Dom kupil len nedavno je to
riadny bodrel preraba ho postupne ale sak coze to komu vadi. Ma 2 rocnu fenku
boxera Clover a macku Marry ( kocur ). Cesi su tu na Working holiday visa
( ako vseci ) a robia vo farbrike na spracovanie oviec. Dom sa nezamika
proste nas tu nechal byt len tak. Je to uplne super. Je maniak do zbrani
z pred a z 1. Svetovej
vojny. Ma doma kopu sabli a pusiek ;) Vecer sme s Honzom este sli
pozriet tucniaky modre. Take ine ako v argentine take krpate :D nedali sa
fotit bo bola tma... Cesi chcu ostat este asi do soboty a potom pojdu
dalej. Ja ostanem asi den 2 a pojdem na farmu viac na juh ktora je blizko
Moriaki Boulders ( to su take kamene co chcem pofotit ) a potom dalej na
Stewartow ostrov.
Den 23 15.3.2012
Prsi od rana. Cesi su v praci Dion
je neviem kde a ja som sam doma so psom. Koniec hlasenia. Sedim v kniznici.
Jedine miesto na NZ kde je zadara net. Uploadujem blog. Uz neprsi. Pridavam
fotky z Dion-ovho domu. Koniec
Milacik Clover
Den
24 16.3.2012
Este som chcel dodat k vcerajsiemu veceru ze sme sa s
chalanmi rozhodli ze Dionovi navarime veceru. Vyber padol na zemiakove placky (
Svorad dufam ze si spokojny uz teraz s vyberom zradla :D ) Sme to
zaparkovali v najblizsom supermarkete a kupili dajake zemaaaky
a dajake vino. Placiek bolo vela a piekli sa cely vecer. Podavane
s kecupom a syrom si Dion velmo pochvaloval. Chalani vraveli ze par
dni dozadu piekli langose ale ze to nevyslo velmi. Taak bolo placiek
a placiek sme sa seci oblizovali vratane Clover a kocura Marry. Vino
sa nejako tiez vypilo J To bolo teda este vcera. Dnes ako dnes teda som sa rano
zobudil sam. Chalani uz posledny den v praci boli a Dion bol
tiez dakde. Btw chalani pracovali vo fabrike na spracovanie oviec ich tam
sekali stahovali z koze a neviem co vsetko snimi robili ... prijemna
pracicka. Ale ako sa vytesovali maju v CV ze Knive skills ... ehm J
Tak som sa teda poflakoval po dome a boli sme sa s Clover prebehnut 2
x po plazi taka bola vytesena a zmordovana chudatko.
Potom ked sa chalani dotrepali aj Dion o cosi neskor
tak ze obliekajte sa ideme na veceru. Jeho frajerka navarila fest vela zradla
a trebalo to zjest. Tak sme sa nalozili do afta a odviezli sa
k jeho drahej do domceka na kopecku pri historickom kostole
s vyhladom na ocean a utes. No krasne miesto. Cakalo nas nemale
mnozstvo kuracich stehien v mrkvovo-apricot (uff ) omacke, zeleninka
a zemaky. Zakusok Rebarborovy kolac so sladenym mliekom. Dali by ste si
co? ;P
Tolko teda asi k dnesnemu dnu. Zajtra asi bude den uz
posledny a ide sa dalej.
Den 25 17.3.2012
Dnes by som
sa mal vydat na juh. Dnes chalani uz nesli do prace tak sa chrapalo dlho. Dion
spal u frajerky a pol dna ho nebolo. Dom ma celkom studeny tak sme postavali
pred branickou a chytali luce jesenneho slniecka. Ked uz bolo okolo obeda tak
nam to nedalo a sme mu pisali sms ze kde sa zadrbava ze na neho cakame. Totiz
sme sa dohodli ze ked nas tam nechaval zadara poflakovat sa ze mu v sobotu (
dnes ) pomozeme upratat bordel na dvore. Ked sa dotrepal tak sme sa pustitli do
prace. Kosilo sa suche listie z cabbage tree sa zbieralo, vseliake divne veci
povalujuce sap red domom sa triedili a pratali. No jak vianocne upratovanie :D
Zlaty klinec program bolo presunut rozobratu garaz leziacu na ulici ( spatiacu
celu stvrt ) a preniest ju dozadu na dvor na jej nove miesto urcenia. Toto
zabralo celkom slusne vela casu. Este nejake umyvanie riadov , popratali sme aj
dnukaj coskaj. Clover cely cas okolo pobehovala a kusala do vsetkeho. Okolo tej
3-4b popoludni uz nastal cas sa balit. To uz clover nepobehovala tak veselo ale
hadzala smutne oci z matraca. Aj Dion nebol prave nadseny ze ideme prec. Sak to
aj povedal ze si zvykol na ruch v dome a dlhe noci ked sme sa rozpravali o
kadecom. Bolo vidno ze je smutny a ze mu budeme chybat. Napodobne. Sice to bolo
len par dni ale je to spravnak. Este sme spravili nejake crazy fotky s puskami
a halapartnov na dvorecku ( fotky sa nenachadzaju u mna budu dolozene neskor ).
Chalani sa rozhodli ist spodnou cestou a ze ma teda zoberu. Jaj sak vlasne ze
kde ma zoberu ze? Som sa rozhodol ze idem na jednu farmu blizko Moriaki
Boulders. Ze sa odtial da ist tie sutre kuknut, tucniaky a tak. No tak teda som
sa s nimi dohodol ze pridem. Chalani ma vyhodili na krizovatke odkial ma mal
prist vyzdvihnut pan domaci. Rozlucili sme sa a s Honzom sme sa dohodli ze sa
teda vidime pred cestou do Maroka…ale o tom neskor J Tak som si
sedel na teplom asfalte uprostred nicoho a hadzal kamienky niekde do priestoru
ked po par minutach sa pristavilo male uzitkove vozidlo Suzuki Carry. Za
volantom sedel starsi panko a predstavil sa ako Goeff ( Jeff ). Zaviezol ma na
farmu ( vlasne to neni farma ) kde som sa zoznamil s pani manzelkouvou. Obaja
na dochodku zijuci v krasnom velkom dome relativne nasamote obklopenom obroskou
zahradou na vsetky strany, vyhladom na rieku a Manukovy les. Bolo uz relativne
neskoro ale este sme pokecali co som kto som a podobne. Ludkovia maju silnu
zalubu v cestovani a precestovali silno vela. Najblizsie chcu do Argentiny tak
sa vyzvedali. Nasledovala prezentacia fotiek ( Arg, Nepal… ) Neskor mi oni
poukazovali svoje pustili videjka z par vyletov po NZ. Paradicka. Panko je
Engeneer ( mechanics ) a teta byvala ucitelka. Obaja silno vzdelani a ludia s
prehladom. Este sme sa dohodli kedy sa rano mam zobudit a pobral som sa do
svojej izbycky. Brum.
Den 26 18.3.2012
Ako som uz
spominal ono to ani neni farma ako dom s velkym pozemkom. Ale predsa obdalec
maju asi 5 acrov ihlicnateho lesa a malu pilu prenosneho charakteru. Zaviezli
sme sa tam spominanym multifunkcnim Suzukom. Naplnou dnesheho dna bolo vlasne
vyhrabat pilu z pod starych pilin ktore sme davali do vriec a potom ked sa
naplnila korba auticka sme to zaviezli nazad na zahradu kde to domaca pani
puziva na zahony. V lese sa pracovalo super, prijmna vona borovic alebo co to
tu maju – Timber wood – prijemny vzduch a kopa new info ako vlasne ta pila
pracuje. Jeff sa v tom vyzival ze mi vysvetloval detail techinckeho charakteru
kedze je to technik. Ze kym odidem mi musi ukazat ako to pili :D Je to taka
hlinikova konstrukcia na ktorej beha behun na ktorom je rotacna pila. Do stredu
sa polozi kmen a potom sa to reze pozdzne. Das a to vseliak nastavovat vyskovo
a stranovo a cela pila sa da premiestnit. Ked sme sa dohrabali k hline tak sa
Jeff rozhodol ze by nebolo odveci vymenit stare dreva – hranoly riadne 20x20 na
ktore sa polozi kmen. Boli uz znacne zhnite a nepouzitelne. Vysvetlil mi ze to
preto lebo neboli osetrene chemicky. Tak sme teda dalej v lese kde mal zasobu
dreva nasli vhodne hranoly a dovliekli ich k pile. Potom sme sat p snazili
vymerat jaks taks do vodovahy s tym behunom. Ani neviem ako a zrazu bolo skoro
5 hodin. Ale zmakli sme to a vyzera to super. Na par rokov to isto posluzi.
Vecer pred zotmenim bolo take pocasie vseliake neprsalo ale bolo zatiahnute.
Jeff navrhol ze zajtra pojdeme pozriet tie slavne Moriaki Boulders ze ma byt
lepsie pocko. Ale ja som mal nejaku predstavu v hlave ako chcem tie sutre podfotit
a za bezneho slnecneho dna by to nebolo ono. Tak som navrhol ze podme teraz
resp ked sa este troche zotmie. Sa troche cudoval ze preco cem tmu tak som mu
vysvetlil zamer… Poobliekali sme zobral som si vybavicku a sli sme. Este sme sa
zastavili v rybarskej dedinke Moriaki tiez velmi pekne miesto no a potom sme
dorazili na rozlahlu plaz kde sa nachadzaju povestne sutre. Uz bolo celkom tma,
a dazd na spadnutie. Dlha expozicia a par fotiek, potom par napadov s baterkou
a manulane odratavanie casu uzavierky. Ked som zistil ze zapnutie svetla na
hodinkach sposobilo zastavenie sekundovej rucicky bolo mi jasne ze som mal dat
baterku vymenit este doma ako som povodne aj chcel … nuz to mas tak … Nevadi
sak viem ratat sekundy aj z hlavy .. ale ked ratas zhruba do 150 tak to uleti
obcas ale nevadi. Zacalo prsat rychlo sme za totalnej tmy secko pobalili a s
celofkou nah lave hladali cestu spat. Doma som este vecer stravil nejaky cas
editovanim fotiek ( fotky ) a s vysledkom som bol celkom spokojny. Sak ved
posudte …
Den 27 19.3.2012
Dneska sa
nic zvlasne neudialo len sa celkom dost makalo dnes. Sme nejake stromceky
kacali a potom konare davali do shreadera … drvica a robili z nich dalsi
polotovar pre zahradku. Este k veceru som postiepal nejake drevo – v pneumatickej
stiepacke…jaka aprdna vec ani sekeru nemesis pouzivat len polozis klat na
kolajnicky a stlacis gombicku … hmmm. Kedze sme robili dost dnes tak sa Jeff
rozhodol ze zajtra mam volny den a mozem spat dokedy sa mi zachce a ze zajtra
budeme len chodit po okoli a poukazuje mi nejake zaujimave miesta. Tak tesim ….
Tutokaj rezu suter zo skaly
Tatokaj sa rezu sutre pilkou
Den
28 20.3.2012
Volny
den. Nespal som sice tak dlho ako som planoval ale to vobec nevadi. Vonku je
krasne slnecne pocasie uz asi 3-4 den za sebou. Ze celkom nezvycajne. Po
ranajke sme sa rozhodli ze ranna akcia je smer severozapad od Oamaru. Ciel
cesty bana ( ak sa to tak da nazvat ) alebo skor lom Oamaru stone alebo inak
Lime stone alebo po nasom nieco ako vapenec. Cele podlozie v tejto oblasti je
zlozene z tohto cuda. Jeff dnes vytiahol Toyotu a nie male rozhegane Suzuki
ktoremu sa kolesa zacnu triast uz pri 70 km/h. Este som chytro schytil foto
vybavicku nejaku tu bundu mapu zo stolika a hybaaaj ho na cestu. Bolo to cca 45
min cesy az sme dorazili. V lome sa asi uz dlhsie na 100% nepracovalo nakolko
tam bolo asi len 2 a pol cloveka. Vsade naokolo uhladne kvadre roznych velkosti
bieleho kamena z ktoreho je postavena vacsina historickych ale aj modernych
budov v Oamaru a okoli. Popri tom sa este podarilo par cvakov miestnej scenerie
…
A tu uz sutrik
Ovecky
Dalsi
ciel cesty predpoludnim bol Elephants Rocks. Take velke kamene na luke ktore
pri znacnej davke predstavivosti alebo znacnom mnozstve alkoholu v krvi pripominaju
slony ... nuz pekne sutre. Inak velmi vyhladavana lokalita lezcov. Pomedzi
sutre sa volne premavalo mnozstvo oveciek nie velmi si vsimajucich nasu pritomnost.
Par pokusov sa vystverat na nejaky ten kamienok a slo sa zas dalej.
Elephant rocks
Zltooky Pinguin
Kedze
cas bol uz znacne pokrocily to znamena ze cas obeda sa blizil ( obed je
v rodine Kingovcov – nemylit si s Kralom M. – zalezitost velmi
precizna cize stale v rovnaky cas ) este sme si celi pozriet nejake
miestecko kde sa nachadzaju fosilie nejakej velerybky len niekolko rokov starej
( cca 25 mil rokov ). No ale co clovek nevidi z cesty je nejake starobile
mestecko uprostred nicoho ... reku co to jeee tohletoooo? No ze rekvizity pre
film Kingdom comes ( alebo tak nejak ). Mestecko bolo vlasne 2 rekvizita podla
uhlu snimania bud Nazareth alebo Betlehem ako nam bolo neskor vysvetlene. Cele
mestecko oplotene a zakaz vstupu. Ale sak hovorim Jeffovi ze preskocime plot
spravime par cvakof a pojdeme domov. Nuz ale na scene sa objavil bradaty
ujko so psom ( Sally - ten pes, nie ujko ). Aaa ze ci mozeme
nakuknut sa pytame. A ze ani omylom a ze neni sanca. Ahaaaa. Nuz ale
o 10 min neskor nas uz sprevadzal cez imaginarny Nazareth aj
s detailnym vykladom. ( Not possible – Lounge Roman vie ) :D Viete asi ako
vyzerali budovy v tom veku cca ze? Kamenne. No z 1 cm som nedokazal
rozlisit ze ten kamen z ktoreho su postavene nie je kamen ale
polyuretanova pena s dezenom a dokonalou farbou kamena. Uzasne daco.
Drevene konstrucie oblepene penou. Rovnako ako stromy a kadeco ine.
Dokonala pracicka. Fotky bohuzial nebolo mozne vyhotovit ... Ale dost na to ze
sme mali prehliadku zakazaneho miesta. Podakovali sme sa za zazitok a pobrali
sa kuknut tui velerybu este. Tam obdalec este bola rekvizita z filmu
Narnia .... NZ silno popularny na natacanie filmov. Ale to uz bol cas ist domov
na obed. Nepocitali sme s prehliadkou filmoveho mestecka a tak sme sa
doost spozdili co nam Ann ( boss – ako ju Jeff vola ) dala vyzrat :D (
a to nemyslim obed ). Po obede sme este vybehli do lesa po nahradne pneumatiky
na Suzukiiii. Vymenili sme ich za mensie a chceli sme otestovat co to
vibrovanie prestane pri R13 kach. Ale to uz pomalicky bol cas ist na druhu cast
vyletu a to smerom dole na Moriaki. Trosicku dalej d Moriaki village je
taky maly vybezok do oceanu, majak a vela tulenov a tucniakov. Tak
sme dufali ze budeme lucky. Mali sme cas ale len cca do pol 6 lebo po ceste
naspat sme mali kupit veceru. Ako sme vecer pred tym nieco riesili tak vlasne
sa Ann dozvedela ze som este nejedol proper Anglicke fish&chips. Cize
dnesna vecera bude fish and chips. Ale to predbieham. Po prichode k majaku
na parkovisku stali len 3 auta coz je vyborne. Pozdlz plota sme nakukajuc
kracali az k vybezku. Zazreli sme prveho yellow eyed pinguina.
Velmo
som sa vytesolval bo takeho som este nevidel. Popri ceste dalej sme videli
mnozstvo tulenov sa valajucich na utesoch pod nami. Ale prilis daleko na foto.
Jeff ma uistoval ze prideme blizsie. No a potom o prislo. 2 turisti
z Francuzka nam prstom davali najavo aby sme kracali opatrne. Asi 10m od
nich ( nas ) bol parik zltookych tucniakov. Velmi nezvycajne blizko na tento
druh. Tak som sa uistil ze seci spravili fotku a potom som sa vydal na
prieskumnu akciu s fotakom nabitym a odistenym. Takticky som ich
obisiel aby som mal slnko ( uz dost nizko polozene ) za chrbtom a snazil
som sa plizenim vpred dostat co najblizsie .... ako neskor Jeff povedal toto
este nevidel ... no dostal som sa dost blizko ....
Ked
som uz vycvakal cely zasobnik na SD kartu tak som si povedal ze staci ....
teraz su na rade tulene. Pokracovali sme po poloostrovceku stale hlbsie do
oceanskej casti. Nadherna sceneria pri makkom podvecernom slniecku. Kopa
tulenov valajucich sa sem a tam. Jeden priamo na vyslapanej ceste. Mal
secko na haku len obcas zakaslal a prevalil sa. Fotil som ho asi
z 1m.
Na
konci poloostrovceka moj taky mini ostrovcek na ktory sa da dostat ked je low
tide. Coz bolo prave vtedy. Nevahal som a uz som skackal na ostrovcek po
ceste fotiac baby tulena. Na ostrovceku ma privitala obrovska kolonia
kormoranov....par sa na mna tak divno kukalo ... hmm
Este
par zaberov opacnym smerom k pevnine a uz som skackal nazad ... necem
tam ostat ked pride priliv bo ma tie kormorany zozeru J Uz je cas ist domov ... este
som rychlo zbehol dole z utesu este par cvakovtulenov a uz som prasil
do auta. Kolesa vibrovali znacne menej ale predsa ... Fish and chips
z najlepsieho obchodiku v okoli mi uz rozvoniavali na kolenach ale
ako Jeff povedal ... dont tuch! J
Tak som to musel vytrpiet az domov. Ale stalo za to .... rybka s nazvom
Blue Cod je lahodka ..... MNAM.
Den 29 21.3.2012
Dnes je posledny den u Kingovcov.
Este sme troche popracovali na muriku okolo domu, vykopali jamu na drenaznu
ruru, prispinkovali foliu na murik a to tak bolo asi vsetko. Vecer skvela
vecera ( ako tradicne ), zhodnotenie celeho pobytu atd. Ann mi este dala vybrat
zadrbane veci aby rano boli vonavucke a pripravene na cestu. Plan na zajtra je
taky ze Jeff ide na jedno stretnutie dole do Dunedinu co je asi hodka cesty juzne. To mi velmo vyhovuje takze
sa zvezem. Jeff ide vybavovat povolenie na malu hydroelektraren. Tecie mu taky
maly potocik cez dom a ma tam taky maly vodopadik a vyratal ze ten vodopadik mu
moze vyprodukovat 1kw energie tak ide do toho. Sak je na dochodku a potrebuje
nejaky “project”. Kedze zajtra ma prsat tak este som navrhol spravit spolocnu
fotografiu dnes kym je svetlo.
Podvecer som este dokoncil svoju
lyzicku finalnou upravou jemnym smirglom a malou letlampou som vypalil miesto
datum a autora. Cena lyzicky sa tymto vystverala na 150 eur ( dufam ze uz mam
kupca a ze sa nebijete o nu, ked bude treba vyrezem nejake ine umelecke dielo
). Vlasne teraz ked je ta lyzicka taka hodnotna uz ju ani nemozem pouzit na
jedenie ako bol jej povodny ciel urcenia. Takze vlasne musim vyrezat este jednu
s ktorou uz budem moct po mesiaci na NZ konecne aj jest… Vecer este par mailov
s chlapikom na Stewartovom ostrove, pobalit sa a spat.
Den
30 22.3.2012
Specialna
vsuvka:
Kedze
v dnesny den pisem blog spatne a nemam internet chcel by som DEN 30 venovat Martuske
kedze ma narodeniny. Vsetko najlepsie a tento lachtan je pre teba :P
Lachtan pre Martusku
Ja
viem ze uz je to trapne ale zas som sa rano zobudil a naranajkoval … sak nejako
den zacat musi nie? Este som zabalil veci zo susicky co sa dosusili cez noc a
bol som pripraveny na cestu. Pocasie po 4 dnoch uz dostalo rozum a zacalo
prsat. Ale sak kym sedim v afte je mi to jedno ze ... Po prichode do
Dunedinu sa troska vyjasnilo. Jeff zaparkoval v centre a sme sa
dohodli ze ja idem do kniznice a on na DOC ( department of conservation No
). Konecne „normalny“net a nie cez modem. Sak vdaka tomu si mozete
precitat dni 24 – 27 aj s obrazkami!!!. Ako sme mohli fungovat na modeme
???? Strasne !!! Ako som sa z mailov dozvedel tak Arky je na ceste
z Christchurchu nazad na Stewart Island. Prichod zajtra. Ferry o 5.
Vyborne to vychadza secko ako ma. Cize plan na dnesny den dostat sa z Dunedinu
dole do Bluffu co je asi 200 km. Jeff ma
vyhodil na vypadovku za mesto smerom na juh, rozlucili sme sa kazdy siel svojou
cestou. Vyhliadol som si meistecko na krajnici kde sa da zastat a pustil
sa do uz tradicneho ritualu stopovania. Tentokrat to trvalo dlshie ako obycajne.
Ale predsa som sa tesne zmestil pod imaginarny casovy limit 1 hod. Starucky
Nissan zastavil a dievcina upratovala bodrel z predneho sedadla. Reku
kam ides mojaa? Invercargill .... veeelmi dobre. To je 20 min od Bluffu. Uplny
juh, presne tam kam potrebujem. Cesta trvala asi 2 hodky. Po ceste som hladel
do brozurky a hladal miesto na prespatie – nejaku farmu. V okoli
Invercargillu ich bolo asi 4-5. Ale potreboval som prespat len jednu noc ved
zajtra o 5 sa mam stretnut s Arkym na Ferry na ostrov ( kolko NA
v jednej vete heh ). Tak nejak z konverzacie vyplynulo ze si mozem
rozlozit stan pred domom dievciny. Tak sak vyborne lebo v meste nie je
lahke najst miesto na spanie. Ked sme dorazili tak som zbadal garaz co sa mi
zdalo lepsie ako stan. Tak jasne ze neni problem. No ale nakoniec spim teda
v kuchyni co je uplne super J
D dome je celkom zivo su to teenageri netusim kolko maju rokov ale 2 pariky
a macka. Takze dnesnu noc mam postarane a zajtra rano sa vydam do
Bluffu co by malo byt len tych 20 min. A ked vsetko dobre pojde tak
o 5 sa stretnem s Arkym. Dievcine som este zbehol kupit cokoladu ako
male podakovanie za 200km jazdu a noclah. Brum
Den
31 23.3.2012
Rano
nikoho nikde nebolo tak som zabalil karimatku spacak a zalial si nudle. Po par
minutach vosiel nejaky chlapik a pytal san a domacich ze ci este spia. Ja reku
ze asi hej sak vsade ticho … Som sa ho pytal ze co tu robi teda a ze kto je. On
ze kamarat a ze akurat mu skoncila sichta vo fabrike na maso a prisiel si
zohriat meth. Som si nebol isty ci rozumiem ale ked mi ukazal flasticku z
lekarne so sytetickou nahradou heroinu uz som pochopil ze som rozumel spravne.
Vysvetlil mi ze je na odvykacke a ze kazdy druhy den chodi do nemocnice a
postupne znizuje davky. Ze tato syntetika mu nerobi ziadne stavy len to proste
potrebuje. No ale to uz sa ja bral prec reku sak nemusim byt v takej
spolocnosti ked to neni nutne no ne. Stopoval som obdalec a potreboval som sa
dostat na vypadofku na Bluff. Je to uz uplny juh a miesto stretnutia s Arkym a
miesto odkial ide Ferry ( jake familiarne ze ferrrri ) na Stewart Island. Juzna
cast Ivercagillu neni velmi na pohlad prijemne mesto kopa podivinov sa
pofalkujucich tak som sa chcel s tatial cim skor pobrat. Cca pol hodku neskor
aha ho koho to nevidim z benzinky vychadzat mojho kamarata fetaaaka :D Zastavil
ze ma hodi na vypadovku. Nemal som z neho zly pocit tak som povedal ze Okej. Po
ceste mi este porozpraval ako za mladi chodil kradnut makovice po zahradkach a
robili z toho “chemicals”. Ze uz skoro 14 rokov je zavisly ze ma dceru
a priatelku a tak. Vyhodil ma priamej ceste do Bluffu rozlucil sa
zazelal som mu vela stastia a stopoval som dalej. Tak aj taketo stretnutie
mi priniesol NZ. O 20 min neskor v nie velmi hustej rannej premavke
na koniec sveta mi zastal stary srot a na prvy pohlad namornik v nom.
Gumaky, monterky dlha prada namornicka ciapka, prazdna flasa Whiskey na dlazke
a usmev. Chapik je Australcan ale obcas pracuje na NZ a obcas
v Aus. Od 14 rokov pracuje na lodiach a je kapinan class A+ ci nejak
tak a moze soferovat akukolvek velku lod kdekolvek na svete. Ze mu to
trvalo 12 rokov zivota spravit si tu licenciu a nemale peniaze. Ale ze
teraz robi na nejakej ropnej lodi nejake neviem co a ze je spokojny ze ma
300 000 KD ( kiwwi Dollar ) rocne a ze pokial mu zdravie bude sluzit
tak to bude robit. Mal silny britsko-australsky akcent a za kazdym 2
slovickom nasledovalo „bloody“. Dosli sme do Bluffu, zaviezol ma na kopec nad
mesto poukazoval mi co kde a ako, urobil mi kratku prednasku potom ma
zaviezol k ferryuovi, ukazal mi kde je internet caffe, kde je najlepsie
fish&chips na svete a potom ma vysadil zazelal vela stastia a kazdy
sa pobral svojou cestou. Velmi prijemne. Obetoval 10 min casu a turistovi
ukazal co kde ako nech nie je strateny ... aj ked Bluff je taky maly ze sa tam
neni kde stratit ale aj tak silno pekne od neho. Ze niekedy tam zilo 5000 ludi
a pracovali v mraziarniach ale teraz uz je to len chatrajuca budova
a zije tu uz len nieco cez 1000 obyvatelov. Mesto z kopca nadranom za
polodazdiveho pocasia vyzeralo dost smutno a opustene. Ako mi vysvetlil
mnoho ludi vacsina pracuje na lodiach na sichty a teraz asi spia. Bol som
vysadeny pri terminaly Ferry a tak som vosiel dnu. Opytal som sa na trajek
o 5PM ze ci je volne miesto. Ze hej ze pohodka. Bolo okolo 10 hod rano.
Este sms Arkimu ze ci secko plati a ze ci teda stiha na tu 5. Ze secko
bavi secko hra. Nechal som si teda velky batoh pri pokladni a vydal sa na
inspekciu Bluffu. Prva zastavka internet Caffe. Otvorene. Vyborne. Potreboval
som uploadnut blog a napisat dajake maily. Internet na NZ a prilahlom
ostrove ne straasne pomalicky a straasne drahy ked neni free. 2$ za pol
hodku. Ale sak dobre raz za cas mozem aj zaplatit ... Bolo to take utulne
miestecko co vlasne ani nebolo internet cafe ale galeria a mala kaviaren.
Uplne prazdna. Az po naliehavom volani dosla starsia pani s usmevom
a malickym psikom ze co si prajem no ze internet. Tak mi dala taky
ustrizok s kodom a uz som bol onlineeee. Potom prisiel jej manzel
neskor a asi po 15 min sa zacal so mnou rozpravat. Tak som sa ho po
chvilke taktne spytal ze ci ked sa odpojim a pripojim aby mi nebezali
minuty ze ci to bude fungovat. On ze nech si nelamem hlavu ze ked mi dojdu
minuty ze mi da dalsi papierik. Mi vysvetlil ze musia mat taky system lebo na
NZ je velmi striktne sledovane e-piratsvo a stahovanie filmov a hudby
je tu troooooosicku na inej urovni. Basa ista a tak. Tak ze musia mat nejaku
kontrolu. Chlapik povodom american, zijuci par rokov v Grecku, Australii,
Amerike a neviem kde vsade aaaaaa precestoval silno vela. A ja ze aku
pracu mal ze tak cestoval. Nooo tak postupne z neho vypadlo ze armada, ze
pracoval pre stat a taaak. A ako mi neskor Sue povedala ( manzelka )
tak robil pre CIA :)
Cely cas co som tam sedel tam nevosla ani noha. Tak sme sa zacali rozpravat
viac, teta mi uvarila cajik, ja som jej ukazal nejake fotky, pisal som si blog,
a vlasne som tam stravil velku cast dna lebo tam bolo prijemne. Potom som
sa siel prejst na vraj zname miesto na konci cesty-sveta kde milnik vid foto.
Potom
som sa este presiel po zatoke trocha, vratil sa kupit si listok na ostrov (
inak silno drahy ze 69 KD ) a kedze uz boli otvorene najlepsie
Fish&Chips na svete tak som siel aj to vyskusat. Dal som si na radu
domacich Shark chunk. Za 4 KD som dostal pytlik plny hranolkov a obrovsky
kus zraloka. Excelentne ... ak niekedy pojdete okolo Bluffu urcite sa zastavte
... nemozete to minut je to na hlavnej ulici ( je tam asi len jedna ulica )
a je tam len jeden Fish&Chips obchod. Porcia bola taka ze som to musel
jest na 2x. S napratanym zaludkom som sa vratil na moju zakladnu ( Galeria
) a stravil tam cas az do 4:30 PM ked som sa uz musel pobrat na lod.
Rozlucil som sa, vypytal si kontakt a slubil ze sa zastavim po ceste
nazad. Velmi prijemne miesto. V cakarni
som sa obzeral ci s prichadzajucimi ludmi neuvidim Arkyho ... sice neviem
ako vyzera ale sak ved to je v poriadku. On tiez nevie ako ja vyzeram ale
dohoda bola ze ideme o 5 a ze si ma najde. Tesne pred piatou ked uz
lodka stala zaparkovana a cakaren sa naplnila ludmi som ho stale nikde
nevidel. Az potom dobehol chlapik s velkym bruchom a zarudlou tvarou
a priamo ku mne siel. Ze Martin? Ze Arky? Hahaha hohoho. Tak sme sa
zoznamili zlozili batohy to kontajnerov a nastupili sme. Este som sa
uistil ze ci je secko Ok a ze ci mozem ostat a ze jasne neni problem.
A uz se vezeeeem. On sa schoval do kajuty ja som si vychutnaval vlny
a vietor vonku. Lodka ked zapla naplno motory tak bola prudko rychla
a more celkom nepokojne. Hadzalo to zo strany na stranu a bolo treba
sa drzat. Postupne sme sa vzdalovali od NZ smerom JZ rychlostou asi 35km/h. Ked
zrazu na lavoboku sa len niekolko metrov od lode vymrstil do vzduchu delfin
a dalsi a za nim dalsi. Ludia sa zbehli k zabradliu a seci
si vychutnavali divadlo. Cele hejna delfinov plavali a skakali popri lodi
zhruba 5 min .... Nadhera proste. Ocean sa postupne trocha ukludnil a cesta
bola prijemna. Zavoj mrakov cierna hladina oceanu a Stewartov ostrov
v opare v dialke vytvarali dobrodruznu atmosferu. Pre niekoho bezna
sceneria pre ineho zas velka neznama. Par mil od brehu ostrova nevelky vybezok
z mora taky suter povedzme si pohodeny uprostred ciernej hladinu
a cely obsypany tucniakmi lapajucimi posledne luce dnsneho slnka. To sa zas ludia s fotkami presunuli na
pravobok aby stihli vycvakat tuto scenu. Ja som sa neunuval len som tak kukal J Ked sme sa priblizili
na vzdialenost z ktorej bolo mozne rozlisit texturu to uz som len Wowkal a Hikal,
divoka bush, husty zeleny les, utesy zatoky a male plaze. Mnozstvo lodiek
asi na kazdeho obyvatela 1. Mnozstvo malickych ostrovcekov vsade naokolo.
Dedinka sa rozprestiara do kopca par domcekov s Ocean view nie velmi
nahusto pomedzi stromceky na kopci. Ine zas trocha nizsie no a centrum
kulturneho a vlasne vsetkeho zivota na ostrove KRCMA – South Sea Hotel vid
foto.
Maju
tu cesty aj auta. 19 km ciest presne. Auta a domy sa tu nezamikaju
a kluciky sa nechavaju v zapalovani. No proste uchvatne miesto. Arky
za ten cas co sa vykladala batozina zbehol po svoj Truck starucky rozpadnuty,
nahadzali sme veci na korbu a sli sme domov. Domcek nevelkeho charakteru
na kopecku s nadhernym vyhladom.
Vyhlad
Ked
som sa na verande kochal vyhladom a pokojom vsade naokolo vladnucim som
len zacul spoza mna ako Arky nadaval „Bloody Birds Again!!!“ Som sa pozrel
dolava a som nemohol verit vlasnym ociam. Na zabradli asi 2 m odo mna
sedel papagaj. Endemicky druh zijuci len na NZ nieco ako KEA ktoru som silno
cel vidiet ale trosku ine tzv Kākā (Nestor meridionalis )( http://en.wikipedia.org/wiki/New_Zealand_Kaka
). A ja ze wooow ze KEA a on ze ne kea ale bloody KAKA. Ze obsieraju
vsetko a demoluju auta J
Maju v oblube odtrhavat gumicky zo stieracov, anteny a tak podobne.
Velmi inteligentne zvierata. A ja cely zhavy uz bezim po fotak a ze
ci sa mozem k nemu aj blizsie dostat ci neujde. Sa zacal smiat
a otvoril kredenc, vytiahol susienku a dal mi ju do ruky. Som vysiel
von a KAKA len zaskriekala a uz mi sedela na ruke a zrala
keksik. Mi skoro fotak spadol od udivu J
Tak som najblizsiu pol hodinu sedel na verande a hral som sa s ftakom
– papagajom.
ARKY
hovori ze kasli an to uz ze ideme do krcmi ze ma zoznami s par Locals ze
sa nemam bat ze ftak pride aj zajtra ... Tak sme sli do krcmi pozoznamoval som
sa s par domorodcami ale seci cucali na Rugby tak som sa siel prejst po
pobrezi. Na kazdom kroku zatoka, plaz s pieskom zakazdym inej farby
mnozstvo ftakov vseliakych tvarov a zvukov, lodky lodicky a lodiska
vsade naokolo no krasa. Potom som sa uz ale pobral za tmy domov lebo miestny
zivot krcmovy tu funguje do noci sak nemaju tu co ine robit... to jak
u nas na dzedzine :)
Den
32 24.3.2012
Rano
som sa zobudil do modrej oblohy a slniecka co nie je velmo bezne tutokaj dole
na ostrove. Rychla ranajka obliect sa voda a fotak a uz som si to rubal do DOC
po informacie. Na dnes som chcel len taky rekreacny trek a zaroven sa
poinformovat o niecom trosicka zabavnejsom ako len par hodinovom tulani sa.
Hned ma uputala na stene mapa s orkuhom cez cely sever ostrova. 9 – 12 dni
pisalo tazky teren daleko od civilizacie – hned som vedel ze to je to prave. Ale
k tomu sa dostaneme neskor. Dnes sa trebalo troche rozhybat takze volba padla
na Ryans Creek trek + Fern Guly daco. Iba nieco cez 12 km a ze 3-4 hod. Tak som
sa vratil nazad k Arkymu pobalil do maleho batozka par veci, nejaku musli
tycinku vodu fotak nepremokavu bundu Mammut od romana z Nepalu ktora vlasne ako
sa ukazalo neskor neni az tak celkom nepremokava ( to len pre tvoju info Roman J ) a podho na cestu.
Hned sfleku zacalo prsat ale nejak ma to neprekvapilo kedze take uprsano
zamracene pocasie je velmi bezne pre Stewartov ostrov a hlavne v tomto rocnom
obdobi ( prsi to 275 dni / rok ). Ked som vstupil do bushe / pralesa tak som
len neprestaval hikat a wowkat. Uplne ine ako zvonku naozajstna divocina a to
dokonca aj na lahkom treku pre dedkov a babky. Nemyslim trat ta bola
peklne upravene ale cele okolie. Doslova a dopismena dazdovy prales husty
a divoky. Paprade roznych foriem a tvarov v podobe stromov alebo
len prizmnych rastliniek, liany vseliake stromy, tma skrekot a piskot roznych
druhov vtakov. Do toho dazd no dokonala atmoska. Stihoil spom spravit par
fotiek kym sa poriadne rozprsalo aj dnu v dzungli a potom to uz neslo
... ako som spominal romanova bunda originaaalna Mammmmuuut mozno je
nepremokava na SVK ked prsi 15-20 min ale v ziadnom pripade nezvlada silne
dazde na konci sveta. A vlasne t bolo uplne jedno kedze som sa potil
zvnutra ( priedisna tiez nie je ) ( ale co by clovek cel za 20 USD ) takze to
bolo jedno vlasne ;) Cesticka viedla nonstop cez prales a zcasu na cas
vybehla k zatokam a utesom ako z filmu dobrodruzneho. Kedze to
bolo relativne blizko „dediny“tak bolo mozne vidiet mnozstvo lodiciek a lodi
parkujucich kade tade v zatokach. V skutku uzasne co ma cestou trvajucou
necele 3 hodinky priviedlo na myslienku ze zajtra sa vydam na 10 dnovy pochod
touto magickou divocinou. Zopar fotiek z hlbky pralesa mozete najst tu:
Ked
som sa vratil tepla sprcha a suche saty boli velmi prijemna zmenaJ Vecer som travil
zistovanim informacii o treku, o pocasi rozpraval som sa Arkym ze co
a ako. Vystrojil ma velkym hakom na chytanie ryb kedze sa tomu mojmu
zasmial ( taky tradicny na Slovenske rybky ) dal mi asi tak 5x vaccsi nbejake
zavazicko a instrukcie. Dalej pprdnaska o musliach a ustriciach ako
ich lovit chytat a pripravovat J.
Dalej ma vybavil repelentom ze vraj ho budem isto potrebovat – mal pravdu J Vecer som este
potriedil veci a prichistal vsetko na rano. Juchuu.
Den
33 25.3.2012 – Den 42 3.3.2012 aka Den 1 – Den 9
Pocas
tohto “pobytu v divocine som toho vela nenapisal takze zapisky nebudu zdlhave a
presne lebo koniec koncov bolo to vlasne ako len den prvy a posledny dnu do
pralesa a von z pralesa. To co sa udialo kazdy den bolo toho vela ale sa to
zlieva nejak …
Den
1
Dnes
je velky den. Pocasie celkom praje ( ale to sa moze a aj sa zmeni ) uz sa len
pobalit a mozem sa vydat na velky dobrodruzny trek severnou castou Stewartovho
ostrova. Dojedol som na ranajku cestoviny co som ukuchtil vcera vecer a dal si
sprchu – poslednu na dlhsiu dobu. Vyhadzal som cely batoh na zem a zacal velmi
usporne balit len nutne veci na prezitie. Hlavnu sucast vahy a priestoru
batozka tvorilo jedlo. Kedze pocas tejto vypravy si clovek okrem postele musi
niest vsetko na chrbte tak si to asi viete predstavit …. Kto nevie tak
potrebujete vsetko, od varica, plynu jedla oblecenia spacaku nozika a
vseliakych drobnosti vsetko. Voda .. tej je nastastie k dospoizicii vsade
dostatok coze to nie je problem. Taktiez spanie by nemal byt problem kedze na
konci kazdeho dna sa clovek dostane ( mal by sa ) k tzv hut ( chatkam s
matracami a pieckou na drevo + nadrz na vodu. Kedze predpokladane trvanie treku
moze byt nieco medzi 9- xx dnami ( pise sa 9 – 12 ) ale je potrebne mat zasobu
jedla pre pripad zleho pocasia a nemoznosti pokracovat atd … na par dni naviac.
Volba padla na konzervy ako tradicne .. samozrejme ze to nie je vhodna volba
vdaka vahe ale nemozem si dovolit lahucke dehydratovane potraviny urcene na
treky … takze pekne staromodne konzervy, tuniaky, fazule, instantne nudle,
arasidove maslo, zvysok medu, chlieb, a asi 20 musli tyciniek na energiu a
popripade ako nudzove jedlo. A ako tradicne overeney expediciami v nepale a
argentine hroznovy cukor J.
Secko pripravene zabalene nasadam do trucku s Arkym ktory ma ide zaviest na
zaciatok treku cim mi usetril asi hodku cesty po asfalte. V ruke stiskam este
sacok cerstvych broskyn ktore sme den predtym ( mal asi 3 tasky )
odkostkovavali a mrazili ale par som si odlozil na cestu. Rozlucil som sa s
Arkym s tym ze sa vidime za 10-12 dni keby ze sa neukazem 14 dni nech ma zacne
hladat J
Fotecka na zaciatok prvy zaliv a za par min som uz zmizol v pralese….
Prva
cast cesty k prvej chatke je vlasne sucastou Great Walks ( Vyzname turisticke
cesty po NZ ) cize patricne upravna vystrkovana cesta k chate kde pytaju za noc
50 KD … tak som si vyhracovcoval veselo a cudoval sa ze preco seci hovoria ze
to je tazky trek a podobne ked to bola prijemna prechadzka … po pol hodine sa
rozprsalo na com bol pripraveny a bleskovo som zabalil batoh brasnu od fotaku a
seba do plasteniek a pokracoval v ceste, Asi 30 min pred chatou sa rozprsalo
fakt ze festovne a tak blizky camp a strieska padli ako volba cislo 1 a preckat
prehanku. ( na Stewartovom ostrove mozete zazit 4 rocne obdobia za jeden den –
kedze predpoved bola vcelku dobra stacilo 20 min pockat a dazd je prec ). Tam
uz 2. Noc taboril chlapec a dievcina z Irska s tatom ktory prave doniesol
cerstve musle ( take cierne – Mussels ) z kamenov kedze bol odliv. Som sa teda
poinformoval ako ich pripravit, ze staci trocha masla, poprazit podusit 2 min
a vbavene. Ujko dlho nezahalal a zacal pripravovat. Medzi tym dosla
skupinka 3 ludi co kracali za mnou. 1 australcan Alex, a 2 belgicania Leen
a Mathias. Tiez sa rozhodli preckat dazd. Sme trocha pokecali ze ci idu
dat cely okruh a ze ci teda mozem kracat s nimi. Musle boli
pripravene akurat ked doprsalo. Clovek sa z toho sice nenaje ale chutne su
velmo a na treku to padne dobre take obcerstevnie. Podakovali sme
a pokracovali v ceste. Prvej chate sme sa vyhli a pokracovali
k dalsej ktora uz nebola Great Walk ale prva zo Severo-Zapadneho
okruhu....cedula hovorila 4 hod. Vtedy som uz pochopil ked prve kroky viedli
cez bahno blato a neupravene cesticky doslova predierajuc sa dazdovym
pralesom. Atmosfera sa rapidne zmenila a clovek sa citil ako
v rozpravke na dalekom zabudnotom ostrove ( vlasne ved aj hej ). Vlhkost,
dazd z listov, paprade, divoke stromy a liany, zvuky 100 druhov
vtactva a clovek sa do toho vseteho prediera cez po clenky zablatenu
cesticku, opatrne kracajuc aby nestupil na mokre a velmi klzke korene
stromov. Ako som sa neskor dozvedel vegetacia na tomto ostrove koli zlej pode je zavysla jedna od druhej. Stromy maju konare
porepletane medzi sebou velmi plytko a to je jedina moznost ako si udrzat
pevnost v tej nestabilnej pode. Medzicasom zacalo prsat znova niekolko
krat. Po 3 hodinach cesta vyustila na neskutocnej plazi a ostrovcekoch
obdalec. V dialke bolo vidno malu zelenu chatku. Poslednych 30 min chodze
po plazi a s ulavou zhadzujeme batohy v tom najkrajsom
vikendovom domceku aku si dokazete predstavit – Bungaree hut. Nie ze by bol
luxusny ale su tam postele a matrace zasobaren dazdovej vody a piecka
na drevo. Vsetko co clovek potrebuje. 10ky km navokol nic nie je len prales
a ocean...uzasne.
V chatke
bol jeden cloviecik Ben – Amik ktory tam par dni ostal a len sa tak tulal
po lese. Prezliect do suchych handier zohrait vodu na caj, vecera vysustit
mokre veci na zajtra a odpocivat. Pri svetle sviecok rozhovory
o vselicom, kazdy mal ine zazitky a skusenosti tak bolo celkom zivo.
Alex bol v Nepale a dal Mera Peak tak sme sa rozpravali co
a ako. Postupne ako ohen v piecke dohorieval sme seci zaliezli do
spacakov a naberali sil na dalsie rano.
Den
2
Rano
sa vstavalo relativne skoro okolo 7. Varenie caju, ranajok balenie veci sem tam
kazdy druhy den hygiena rozlucit sa s Benom a podho na dalsiu etapu.
Dnesny den podla mapy a prevyseni by bal byt celkom v pohode.
Odhadovay cas 6hod a 12km chodze terenom nie velmi rozdielnym od dna
vcerajsieho. Rano prsalo takze situacia v podstate rovanka ako vcera ...
opisovat co sa deje pocas treku a samotneho chodenia asi nema vyznam lebo
je to to iste kazdy den, boj s bahnom korenmi konarmi a riekami,
kvantum myslienok prudiacich v hlave jedna za druhou. Po 6 hod ( cedule na
lahkych trekoch su vcasinou nadsadene ale tuna zodpovedaju realite ) vycerpany
doraziac na kamenistu plaz a Christmas Village Hut.
V chatke
bol postarsi pan – Murray a jeho dcera Jesse. Prisli len dnes lodkou (
Water taxi ) a pokracovali cely okruh dalej. Murray pracoval pre nejaku
humanitarnu organizaciu cely zivot a pochodil vela, Guinea, Kaledonia,skoro
vsetky ostrovy v pacifiku, Afrika atd ... Vecer sme hrali kary kedze nas
bolo 6. Neviem co to bolo za hru ale celkom zabavna pri svieckach dlho do noci.
Alex mal nieco s prstom na nohe
celkom zapaleny okolo nechta a bolavy ( z predchadzajucich trekov )
tak som mu dal Framikoin ze by malo pomoct. Potom uz len dopit teply caj
a spat.
Den
3
Podla
predpovede malo este dnes prsat a potom malo byt niekolko dni pekne.
Nastasie predpoved nevysla a bolo cely den len pod mrakom idealne na
chodzu. Dnesna etapa 12km a znova 6 hod. Ono by sa dalo 12km prejst za 2
a pol hodky ale nie tu .... ked kazdy krok je dolezity a nemoze
clovek hoc kde nohu polozit lebo sa zabori do bahna po kolena. Cesta na mape
zdanlivo rovna sa vzdy ukazala ako nonstop hore dole hore dole dolinky
a rieky pretinajuca cesta. Vcelku vycerpavajuce odhliadnuc od batohu na
chrbte ( a batozka s fotakom na hrudi ). Alex a Belgicania mali
rychelsie tempo ( lahsie batozky a viac trekov predtym v nochach )
tak ja som sa skor drzal Murryho a Jess. Murry sa vyznal v lese
a stromoch, rastlinach a zivocichoch. Naucil som sa rozoznavat stromy
vtaky. Rozpraval mi o vcelarstve a o mede. Cesta sa dnes zadala
nekonecna a trvalo to zhruba 7 hodin kym som sa ocitol pred Yankee River
Hut. Chatka ina ako predchadzajuce. Hlavne polohou na usti rieky vlievajucej sa
do Oceanu. Velmi pekne miesto. Alex a Belgicania dorazili asi hod skor.
A Murray s Jesse asi hodku po mne. V chatke bolo celkom rusno
okrem nas tam uz druhu noc kempoval Nemec a Spaniel. Celkom komicke ti
davja. Nikdy v zivote asi netrekovali a vydali sa relativne tazky
trek do divociny spaniel Miguel v mokasinach polorozpadnutych, vlaciac
ryzu a konzervy. Ryza velmo nevhodna na trek lebo tazka a vela plynu
spotrebuje na uvarenie .... Olej v sklenenej flasi a podobne. Miguel
tam bol uz 2 noc lebo si poranil koleno ked sa posmykol a spadol. David
chytil vcera rybu a mal na veceru. To ma povzbudilo ze idem skusit aj ja
chytit ale ocean bol velmi divoky a priliv ... nie vhodna doba na rybacku.
Murry povedal ze on tiez planuje chytat ryby ale ze v dalsej chate ze tam
je vhodne miesto ze nech vyckam. Alexov palec sa zdal byt lepsie ako poslednu
noc tak som mu dal Framikoin nech si to 3x denne natierta. Mna zas zacali
celkom divne bolit kolena tak mi dal na oplatku voltaren v tabletke. Jesse
mala neskutocnu chut na fazule ( som mal dostatocnu zasobu J ) tak som jej daroval
jednu konzervu ( na oplatku som neskor dostal fajnove dehytrovane jedlo ). Slo
sa spat skoro.
Den
4
Rano
tradicny ritual cajiku a ranajok pobalit sa vydat sa na cestu. Kolena
neboli celkom vporiadku tak som siel relativne pomalicky dnes. Mnozstvo riek
ktore bolo potrebne prebrodit alebo prejst nejakym sposobom znacne spomalovali
postup. Dnes to malo byt len 8,5 km a 4-5 hod. Bol som vdacny ze mame
stastie na pocasie a ze neprsi a ze neprsalo predchadzajuce dni velmi
vela lebo niektore useky by bolo skoro nemozne prejst. Rieky sa stanu divoke
a blato hlboke. Ale vsetko bolo v poriadku. Kazdy den trasa viedla
okrem pralesa minimalne raz na plaz alebo nejaky utes a poskytla
neskutocne vyhlady. Dnes tomu nebolo inak a okrem prvej plaze cez ktoru
trebalo prejst sa na vrcholku posledneho stupaku naskytol neskutocny pohlad na
polovicu ostrova ( vnutrozemie ), nedaleke plaze a prilahle ostrovy ....
Ked
clovek po par hodinach vyjde z lesa ( takmer v vzdy po prudkom
klesani ) az na 0 nadmorsku vysku, ocitne sa na rozpravkovych plazach ( ci uz
piesok alebo kamen ) a ma pocit ze tu ludska noha nikdy nebola. No az na
tych par trekerov co tuto trasu robia ( nie je ich vela ) tu naozaj nikto
nechodi. Uzasne zatoky, vyplavene dreva, morske riasy a kadeco ine, .....
neksutocne
Potom
este asi 20 min po pieskovych dunach a konecne sa dostavam k East
ruggedy hut. Dnes je na splny dom okrem tradicneho zoskupenia Miguel
a Nemec davit a dalsi 2 Kiwiovia. Dalsi den za mnou.
Den
5
Dnes
to ma byt podla mapy tazky den. Mnozstvo hore dole vela blata a vela
kilakov. Ale na konci by mala byt najkrajsia chata z celeho treku
s najkrajsim vyhladom a najlepsou rybackou J Kazdy uz myslel na chutnu
rybku cerstvo ulovenu a upecenu. Cesta napodiv ubiehala celkom
v pohode a nebolo to take narocne ( mozno koli dobrej ranajke mozno
neviem ). Alex a belgicko sa ropzhodli tuto chatu minut a pokracovat
dalsich 10 km k dalsej aby usetrili den. Ja som sa nemal kam ponahlat
a nebol som na pretekoch takze pekne postupne. Tesne pred chatou ked som
kracal hustinou som zacul nejake sustanie tesne pri chodniku tak zom zastal
a spozornel a konecne som po prvy krat na vlasne oci zazrel
z fotiek zname perie a nohy ... KIWI J
sice len take polovicate ale predsa. Ked som sa snazil s fotakom priblizit
tak zdupkalo do krovia. Ale bol som rad ze som ho videl a spokojne som
siel dalej. Dorazil som prvy na chatu, po mne nemec, Murry s Jesse
a Miguel. Napokon dosiel mlady Kiwi parik z predchadzajucej chaty. No
veru nikto nebol skamany lebo chata bola v skutku na uzasnom mieste na
obrovskom utese s uzasnym vyhladom na zatoky a plaze.
Precital
som si zapisok v knihe navstev a bolo zrejme ze Alex a spol
videli to iste KIWI a este aj nejaku srnku. Ked sme trocha oddychli tak
cela partia sa vybrala na plaz s jedinym zamerom a to ulovit dobru
veceru. Murray mal silon a hacik usposobeny na morske ryby a hlavne
to mal namotane na takom patentovanom rucnom navijaku cic o ze sa proste
silon neuzlil ako mne .... ja som skusal skusal ale bol to len boj so silonom.
Murray chytil prvu rybku taku malu tak ju pustil nazad ale o par min uz na
brehu bola vecera pre par ludi. Potom skusil stastie Kiwi s Murryho
navijakom a o par min sme mali uz rybky 2. Spokojne sme sa vratili do
domceka a krasne biele filetky sa uz piekli v piecke na drevo potrete
olejom a koreninami co nemec cely cas vlacil ( sme mu boli vdacni nakoniec
). Vyborna vecera vseci spokojni sa pobrali do hajan nabrat sil na dalsi den
...
Den
6 – Den 9
Kedze
mam vazny deficit v pisani blogu a toto konkretne pisem dobre 2
tyzdne po tak si uz nespominam na detaily velmi presne a aj ked si
spominam tak to zabre strasne vela casu a nestihnem dopisat vsetko takze
to asi len tak zhrniem prosteJ
Bude vam to musiet stacit bohuzial ... prepacite vsak? J No dobre ale aby som to nejak
zhrnul videl som pocas mojej cesty asi 6 Kiwioiv clekom z blizka a za
denneho svetla co je mozne asi len na Stewartowom ostrove. Fotku sa mi dobru
spravit nepodarilo ale aspon aka taka
Zato
mam par min video v HD kvalite ako Kiwi dobe zem a hlada zradlo.
Videl som mnozstvo rozmaniteho vtactva a 2 ks divokej macky riadne kusy.
Prdposlednu noc tusim to uz sa napoji severozapadny okruh na juhozapadny okruh
a da sa tam dostat lodou alebo lietadlom co casto vyuzivaju postarsi
ludkovia na jednodnove vyletiky. A ked sme po dlhom dni dorazili do chaty
a tam kopu ludi co dosli na jeden den a mali plnu kuchynu jedla vina
whiskey cokolady a neviem coho vsetkeho az sa nam pred ocami zatemnilo. Po
tolkych dnoch snivania o fish and chips a cokolade vsetko zrazu pred
tebou. Ludkovia sa samozrejme podelili a cokolada a pohar whisky nikdy
vzivote tak dobre nechutil ako vtedy a to pritom take bezne
a dostupne veci. V poslednej chate uz tesne pre cielom bolo celkom
prazdno len mlady nemecky parik a jedna mladucka holandanka. Okolo chaty
sa povalovalo znacne mnozstvo musli uz vylupanych co znamenalo ze ich tu bude
asi riadna kopa navokol. Nevahali sme s Miguelom nasadili celovky
a kedze bol odliv nebolo problem nazbierat plne vrecusko musli.
Kedze
nam ludkovia z predchadzajucej chaty ktori prisli len na jeden den nechali
kopu jedla ako sunky a salami a maslo tak sme mali maslo. Cize sme
mali na com vyprazit musle a delikatesa potesila cele osadenstvo chaty.
S plnym bruskom po gurmanskom zazitku uz len zasluzeny odpocinok
a zajtrajsia posledna etapa cesty po upravenom chodnicku ktora nas
vyviedla von z buse. Rozlucil som
sa s Miguelom s tym ze sa zajtra stretneme v hospode
a dohodneme co a ako. Pisal sa den 9 nieco okolo obeda a ja som
po 9 dnoch opat vkracal do Arkyho domceka. Ten bol prekvapkany lebo ma cakal az
o 2 dni neskor ale rad ze som to zmakol a ze som mal dobre pocasie.
Na otazku ci som hladny ani necakal na odpoved a hned sa dal do varenia.
Ja som sa po 9 dnoch konecne osprchoval so samponom a v TEPLEJ vode.
Vyprazdnil obsah batoha na zem a vypral sa kompletne. Potom uz len oddych na
slniecko a sladke nic nerobenie bez chodenia :)
Den 43 4.4.2012
Konecne som sa poriadne vyspal
naranajkoval som sa s Arkym nejake toasty a salatik. Povodny plan bol ze dnes
cely den ostanem este na ostrove a na dalsi den pojdem s Miguelom dalej. Ale
ked som rano siel po noviny do hospody som stretol Miguela len tak sa
pofalkovat a zistil som ze nam co robit ( a realne na ostrove okrem chodenia
neni co robit ) tak sme sa dohodli ze teda pobudneme ste dnes a o 5 poslednym
ferim opustime tento uzasny ostrov. Ked som sa vratil do domov tak Arky tiskal
cibulu do flasky - pickles onion – vlasne miecne kvasenie ci nejak tak, tak sme
supali cibule natlacili do flasiek a potom zaliali zalievkou ( tajnu recept z
generacie na generaciu dedeny – mam opdisane J ) a fakt je to dobre. Ocot cukor a
kopa korenin vseliakych sa to povari zaleje a za 3 tyzdne to je hotove a vydrzi
to donekonecna. Pomalicky som pozbieral vonave a vyprane veci z jemne sa zacal
balit. Este som sa rozhodol pomoct Arkymu s kosenim travnika co netrvalo s
vykonnou kosackou velmi dlho. Este som popisal par pohladnic odniesol na postu
– letisko secko v jednom vsetko v okruhu 15 min max chodze J. Definitivne som sa pobalil a Arky
mi navrhol ze este teda zvysny cas ma povozi po ostrove a poukazuje co som este
nevidel. Pocasie bolo uplne ze ukazkove – fakt nezvycajne ale to som uz
spominal predtym. Zobral ma na pekne vyhliadky dostal som vyklad ku vsetkemu,
dokonca som si bol pozriet tunajsie golfove ihrisko :D:D:D 6 jamkove :) cize mus clovek 6 krat obehnut aby
zahral 18 jamiek …. Ale stalo to za to porobil som dajake fotky a este sme
stihli veceru pred odchodom.
Som navaril cestoviny, Arky ugriloval kopu
klobas k tomu skvely avokadovo paradajkovy salatik a ako desert famozne
ustrice. Z Bluffu a zo Stewartovho ostorva su vraj najlepsie a najznamejsie a
patricne drahe. Vo fish and chips clovek zaplati okolo 30 dolarov za 6
kusockov. No ja som ich mal cerstve a uplne zadarmo … a fakt ze dobreeee J Spisal som dakovnu karticku spolu s
sokoladou, podakoval som sa za vsetko a pobral som sa stretnut Miguela v
pristave. Prijemny teply podvecer cloveku sa ani velmi nechcelo odchadzat ale
ved treba ist dalej ale vsetko bolo v poriadku. Nalozili sme san a ferihoo a
ten nabral spociatku pomalicky a potom celkom svizne kurz spat Bluff. Stewartov
ostrov pomalicky ostaval v morskom opare a v ziari zapadajuceho slnka. Hladina
bola neskutocne pokojna a jednoliata skoro ako sklo, okolite miniostrovceky sa
minali raz na lavoboku a raz napravo. Obcas kolonia albatrosov a obcas cajky
kruziace za brazdou katamaranu. Vychutnaval som si atmosferu zapadajuceho slnka
vodnej trieste a tak celkovo …
Ked sme sa vylodili Miguel zbehol po
dodavku a ja som cakal uz v opustenom prisatve. Po poslednej varke ludi z
ostrova a poslednom trajekte mestecko stichlo a vyludnilo sa. Este som pocas
cakania zbehol pozdravit takmer po 2 tyzdnoch Sue a Maca z tej galerie co som
spominal kedysi pred 2 tyzdnami kde som travil cas cakanim na Arkyho a smer
ostrov. Boli velmo radi ze som sa ukazal a v skratke porozpraval ako bolo …
znova sme sa rozlucili a ja som si to zamieril este posledny krat do famozneho fish and chips obchodu na jednu malu rybku
este pred cestou. To uz Miguel cakal s vecami v kufri a pomalicky uz za tmy sme
sa pobrali smerom na Invercargill. O hladanie ubytka sme sa starat nemuseli
kedze Miguel mi poskytol utociste vo svojom Vane. Po prichode do mesta bolo
potrebne najst vhodne miesto na prenocovanie kedze na Zelande je v tomto
pripade hlavny problem nie kriminalita ale policia ktora by si vykasirovala
pokutu za spanie v aute. Industrialna zona obdalec od centra sa zdala byt
idealna a tak sme to tam parkli. Bolo sice uz tma ale este skoro to zalomit tak
sme este zbezne prebehli cez mesto uplne vymrete ( ako vsetky na NZ po 8 PM )
skocili do supermarket kupit nejaku veceru a pobrali sa nazad do auta. Rano
pokracujeme smer Te Anau.
Den
44 5.4.2012
Caro
industrialnej zony je prave v tom v com by ste ocakavali. Nakladaky stroje a
podobne zariadenia vydavajuce zvuky nezlucitelne zo spankom ale ved ono to
vlasne nebolo az tak na skodu lebo uz na ulici zacal byt celkom ruch a este by
sa mohli policajti objavit a to nikomu netreba no ne? Nic rychla ranajka cajik
na zahriatie a potom presun na parkovisko pred Pacn’n’save – najlacnejsi
supermarket na NZ. Kedze zasoby jedla uz neboli velkee a chystalio sme sa
do oblasti odlahglej a turistickej a mal som k dispozicii auto
na par dni bolo rozumne nakupit vacsi obnos potravin – neskor sa to ukazalo ako
velmi rozumny tah :D Stalo ma to 70 dolarov co bola moja najvacsia plozka za
jedlo jedorazovo ale zas malo to vydrzat zhruba 2 tyzdne takze to prebolelo. Po
nakupe este bolo celkom skoro tak sme este dali tour te Invercargill celkom
pekne mesto a potom sme to na par hod zapichli do kniznice co je
najpopularnejsie miesto turistov. Nie ze by boli citania zhavi ale kazdy si
potrebuje nabit notebuuky telefony ajpooody poskajpovat pofejzbuukovat
a pri hroooznej konektivite po celom NZ je kniznica zadarmo
a relativne rychlo pripojena na web. Nuz kedze sa vsetko vybavenie nabilo
a vybavili sa secky potrebne a nepotrebne emailove a fejsbukove
zalezitosti bol cas zamierit do TeAnau. TeAnau lezi na vychodnej strane oblasti
Fjordlands a je to malinke ale velmi sympaticke mestecko pri obrovskom
jazere a pod kopcami. Pocasie prudko jesenne nas privitalo co sa tyka
farieb listov okolo jazera na stromoch. Vona prirody a jesene silne
pripominajuce tu z domu. Napriek vsetkemu teplota bola velmi prijemna
stale na kratke tricko. Ako tradicne prve kroky viedli do DOC infocentra
a zistenie info o dostupnych trekoch v danej oblasti. Ano prave
z Te Anau sa da ist na povestny Kepler trek. Po prestudovani brozurky
a po konzervacii s tetuskou pri priecinku sme sa dozvedeli ako
tradicne ze sa treba zaregistrovat a zaplatit si bud chatky ( 50 $ za noc
hahha ) alebo camp ( 17 $ haha ) sme sa podakovali ze si to premyslime. Nic sme
premyslat samozrejme nemuseli bolo nad slnko jasnejsie ze na trek ist cheme.
Prestudovali sme mapku, prevysenia umiestnenie kempov a chatiek
a taktizovali ako to spravit zadarmo a bez toho aby nas dakto nacapal
dakdte kempovat v lese co je samozrejme zakazane. Kedze je to jedna
z Great Walks NZ tak sa tam pohybuje mnozstvo rangerov predstavujucich pre
slovenskeho turistu velke nebezpecenstvo :D Nic taktika zvolena pocasie velmi
priaznive planovany odchod zajtra rano. Cize cely dnes podvecer uz len odpocinok
pri jazere fajna vecera a hladanie miesta kam zaparkovat van bez
podozrenia ze niekto v nom spi ... celkom to slo hladko a den sa
zakoncil sladkym spankom v utulnom prostredi vanu na parkovisku nedaleko
jazera.
Den
45 6.4.2012
Rano
cez parkovisko prebehlo auto rangerov ale bud si nic nevsimli alebo im to bolo
jedno ale neboli sme jedini okupanti vedla parkoval van s francuzmi tiez
prespavajucimi. Rano nebolo prave pocasie podla predpovede. Zamracene
a mlha plha. Nuz ale sak co uz nebudeme cakat na zazraky a ideme aj
tak. Pobalili sme veci potrebne na 3 dnovy trek. Podla mapky to malo byt 3-4
dni takze urcite nam bude stacit 3 dni. Kedze Miguel je doma kuchar
a dobre jedlo si neodpusti ani tu mal nakupene hovadzie staky
a klobasy nejake ktore by sa pokazili tak sme to zobrali so sebou
s tym ze ja mam dost plynu na varenie ze to bude OK. Asi najblaznivejsie
jedlo na trek .. ze steaky ,,, :D No dobre zbalili sme batohy na 3 dni ale aj
tak to bola vaha lebo tak ci tak treba mat stan, spacak varic jedlo atd....
zvysok ostal v aute. Neponahlali sme sa vyrazit skoro lebo podla mapky
a nasho planu sme sa chceli dostat len po prvy kemp a prespat niekde
za nim v lese a dalsie rano vyrazit za prvu chatu a potom niekde
na kopci prespat. Doobeda sme sa este pofalkovali po meste, Miguel si kupil
karimatku kedze nemal, cekli sme este kniznicu ale kedze akurat bola Velka Noc
( ako som sa neskor dozevedel ) tak bolo zavrete. To je inak super ako clovek
nema sajnu aky je den a aky je sviatok a vlasne je to uplne
nepodstatne to vediet ked clovek nema ziadne plany a ziadne veci co MUSI
spravit. Vyrazili sme okolo obeda. Cedula hlasala hodinu a pol do prveho
kempu. No za 50 min sme boli v kempe a ze co teraz este sme sa ani
nezahriali ... nic pokracujeme. Pred nami bol asi najvacsi stupak celeho treku
zo 150 mnm na 1100 mnm ale to nevadi. Po 2 a pol hod nonstop kopecka sme
sa ocitli na prahu lesa a zacinajuceho alpskeho pasma co znamena len
obrovkse plane nizkej travicky. Od hranice lesa k prvej chate ( plnej
rangerov ) malo byt len 40min. Kedze sa uz zacalo stmievat vybral som jedine
vhodne miesto na prespanie na dnesnu noc asi 50 m od trate vo vhodnom uhle aby
nas nikto nevidel ani zhora ani z dola. Ale stale to bolo relativne blizko
tak sme museli byt celkom tichucko. Nie ze by vela ludi preslo okolo ale clovek
nikdy nevie. Totalne krasny podvecer zapadajuce slnko totalne bezvetrie
a ani oblacika v tom case. Vyprazanie steakov zabralo dost casu ale
vecera jak z restiky J
Z hora uzasny pohlad do dolinky na cele jazero a Te Anau.
Noc
bola uplne tepla a bezveterna. Mesiac bol v splne cize bolo vidno ako
za dna skoro. Normalne sa mi ani necelo spat len som sedel na kopecku
v kratkom tricku po cistuckou oblohou hviezdami a mesiacom. Totalny
pokoj. Potom som to ale zalomil a pobral sa spat. Uprostred noci som sa
zobudil na zvuky zvieratka pri stane tak som vykukol a videl spom
v doline mraky ale pod nasou urovnou a tusil som co to znamena
a len som sa usmial a cakal na rano .... a ze preco?
Den 46
7.4.2012
No
pre toto:
Ked
aj Miguel rano vyliezol zo stanu tiez len wowkal a sme len tak sedeli
a kukali na tu krasu. Potom sa ale uz trebalo pobalit a ist dalej.
Cesta pokracovala uz viac menej vkuse po hrebeni hore dole ale uz nie velke
prevysenia. Dosli sme k chate doplnili vodu a preskumali jaskynu
Luxamore cave 10 min vzdialenu od chaty. Pekna celkom velka ale doma mame
lepsie. Z logickych dovodov fotky z jaskyne dobre nemam. Potom uz len
cez nadhrene hrebene stale dalej a dalej a vlasne az k druhej
chate vzdialenej 18km od prvej. Ta bola uz zas nejak 200 mnm.
Cize
obrovsky klesak po 18km dole. To uz sme celkom mali dost a planovali sa
tam niekde zasit a zajtra pokracovat ale nanestatie nas stretol ranger
a zacal sa vypytovat. Noo a kedze sme klamat velmi nemohli ze mame
zaplatene museli sme povedat ze ideme az na uplny koniec treku do kempu zadarmo
ktory je na uplnom konci – dalsich 14 km .... povedal ze to je este riadny kus
cesty a par hod slapania uz po tme. Povedali sme ze to je OK ze to
zmakneme ( ale planovali sme niekde v lese prespat ) ... co nam
v zapati zrusil ranger ktory s usmevom na tvari povedal ze ked
pojdeme okolo 3 chaty ( 30 min od posledneho free kempu ) ze mame pozdravit
rengera v tej chate ze mu zavola ze ideme okolo .... no a bolo po
parade. Uz o nas seci vedeli a keby sme sa tam este dnes neukazali
bolo by jasne ze sme nacierno prespavali v lese .... Nuz co uz
...vycerpani ale davaj batoh na chrbat a slapaj ho dalej :D:D:D Po 3 hod (
Miguel bol popredu mna pobolievala noha tak som siel pomalsie ) uz po totalnej
tme s celofkou na cele svietiac si na uzku cesticku uprostred
pralesa uz vcelku vycerpany som cekoval mapu ze kde asi som ( uz som mal
odhad podla rychlosti chodze a podla okolia a zakrivenia cesticky –
porovnavajuc s mapou ). Podla mojich vypoctov som mal coskoro vyjst
z lesa k jazeru a na protilahlom brehu jazera ( Manapouri ) sa
nachadza zatoka Shallow Bay a posledna chata a kemp kde uz hadam caka
Miguel. Po par minutach som sa veru vynoril z lesa na brehu jazera, mesiac
stale v splne osvetloval hladinu. Co som ale este zbadal bolo nedaleke
svetielko a na brehu. Tak som prepol celovku do blikacieho rezimu
a krical ze HALOOOO. Po chvilke sa zapalila celovka o par sto metrov
dalej a odpoved ze HALOOO. Ked ze sa prekrikovali do ticha noci sme
usudili ze to asi nepude a nakoniec sa celovka zacala priblizovat ku mne.
Chlapik v gumakoch sa predstavil ako Pete a ze ci som sa stratil. Ja
ze neee ale ze videl som nieco ako lodku jeho smerom a tak som sa spytal
ci nahodou nejde na druhy breh jazera dnes ze by mi to usetrilo cestu. On ze je
tu s partiou na rybacke a ze kempuju na tomto brehu tuto noc ale ze
neni problem ze ma zvezie. Tak som sa silno potesil ze nemusim slapat este par
kilometrov – uz sa mi po 30 km v nochach a v podstate celkom
treku za 1 den faakt necelo – a spolocne sme zasli k lodke. Tam mi
zvysok partie ponukol teply cajik a potom som sa nalodil na 5-6 metrovu
lodku kotru si Pete sam postavil celu z dreva iba za 9 rokov. Bola krasna
s vykonym motorom honda na zaadi. Sonar a GPS doplnali staromodny
interier celodrevenej konstrukcie. Odrazili sme od brehu za zvuk lodneho
stvortaktu pretinal ticho noci a nabrali sme rychlost rozrazajuc pokojnu
hladinu jazera Manapouri. Najkrajsia jazda lodkou v zivote. Vycerpany
sediac v zadu na otvorenej palube za svitu mesiaca priamo ku kempu .....
no nie tak celkom :D Kedze ani jeden z nas nemal tusenie kde sa
v ciernociernej tme nachadza kemp a plaz presli sme cele jazero skrz
na skrz a potom chybou navigacie ( haha ) Pete zbadal svetielko
v dialke tak sme sa vybrali tym smerom ... ked sme uz boli asi
v polke zdalo sa mi to podozrive ze to svetielko poznam a hovorim mu
ze to je tvoj kemp ze odtial sme prisli ... a on zee neeee ze to bude
chata a ja ze OK :D aa ked sme prisli blizsie motor prudko zastal,
niekolko vyberanych slovicok z ust kapitana a potom len smiech ze vlasne preco by ma
nepovozil po jazere hore dole nazad na miesto z ktoreho sme prisli :D
Nevadi ..... na 2 x sme uz pokukali na GPS a odhadli kde moze byt chata J Vyrbali sme sa tym
spravnym smerom ale pre istotu kapitan namotoval prenosny reflektor na strechu
lodky. Ano v dialke sme zazreli svetla chaty .... reflektor osvetlil breh
aby sme sa uistili ze je to vhodne miesto na zakotvenie a ja som uz stal
na plazi pred poslednou chatou luciac sa s Petom s velkou vdakou.
Povedal ze malickost ze „Boating“ ( lodkovanie ) je jeho hobby ze to bola
zabava ... to veru bola. Ohlasil som sa poslednej rangerke ze som dorazil
a ta ma nasmerovala posledne 10 metrov do kempu kde uz cakal Miguel ... to
zas raz bol dne vam poviem. Som sa vyvalil do stanu a sladko zaspal .....
Den
47 8.4.2012
Kedze
sa uz nebolo kam ponahlat ani sa schovavat pred rangermi kedze sme vo free
kempe tak som si pospal dlhsie. Pocasie sa zacinalo psut ale som bol rad ze sme
stihli spravit trek za dokonaleho pocasia. Na rano sme mali prazenicu kedze ano
Miguel vlacil na trek aj vajicka ... no nevyjadrujem sa k tomu ale no
prazenica s klobasou na treku FAKT potesi :D Dalsi obyvatelia kempu boli 3
mladi ludkovia v obrovskom prudko vybavenom stane s brutaalnou
zasobou vsetkeho. Priviezol ich tatko na lodi a uz su tam tyzden
a len tak tam vegetia, jedia a piju ... ze o tyzden ich
vystriedaju starsi z rodiny polovnici ktori tu tiez budu par tyzdnov.
Paradna dovolenka vam poviem. Tak sme s nimi rano trocha stravili cas
pokonzervovali ponukli nas vyprazenou slaninkou a ja som im za odmenu dal
lyzicku nutelly(i) ano ... mali vsetko ale nutellu ne :D:D:D hehe ... No dobre
dopst bolo reci trebalo sa pobrat nakoniec- teda na zaciatok nazad do Te Anau
kde mame auto. Sice to uz nebola narocna prechadzka po upravenom chodnikcu pre
rodinky s detickami ale mna celkom solidne bolela lava pistala – sak od
tolkeho chodenia a aj som sa par krat zrubal sak nevadi tak som si uz len
tak pokrivkaval pomalicky no a od posledneho parkoviska som si povedal ze
to nema vyznam po rovinke sa trapit uz pre nic tak sme si stopli odvoz do
dediny. Akurat sme sa schovali do auta ked zacalo prsat. Preckali sme dazd
navecerali sa cic o to bolo za cas prebalili batohy a spokojne
posedavali na znamom mieste pri jazere z ktoreho sme pred par dnami
vyrazili. Ale po chvilke spokojneho posedavania uz sme posedavali „spokojne“-
nespokojne kedze Miguelova spanielska temperamentna natura a mna tiez
omrzi sediet na riti dlhsie ako je unosne a nic nerobit sme urobili
rozhodnutie ze opustame Te Anau a ideme este dnes do Milford Sound
a ze uvidime. Netusili sme co a ako len sme vedeli ze Milford Sound
je popularne miesto na severe Fjordlands z ktoreho sa ide na asi
najzanmejsi a najdrahsi trek rovnomenneho nazvu. Ale stoji to nehorazne
peniaze treba sa nan prepravit lodou a treba to zabookovat asi tak pol
roka dopredu hehe muhuhuaaa no sak dobre. Ale kazdopadne to je jedno lebo
v tej oblasti je tolko trekov ze za 6 mesiacov by som vsetky nepostihal
.... ale kazdopadne sme chceli vidiet Milford Sound uz ci s alebo bez
trekov. Cesta trvala asi 2 a pol hod cez neskutocne nadhernu prirodu,
kopce dosahujuce skoro 2000 mnm kolme steny a na nich voda padajuca
z obrovskej vysky ( zrovnatelne s Nepalom - poznamka pre ISObibISO :D ) znacna vlhkost
vsade naokolo a vsetko zahalene v hmle a v oblakoch. Takmer
nemozne urobit fotku aby sa to dalo vobec predstavit. Za slnecneho dna ( je ich
malo ) to musi byt nieco uzasne ( ale ja tak to je super len bez fotky ), potom
starucky tunel skrz cez skalu nas zaviedol na serpentinoidnu cestu dole do
udolia tiez tajomne zahmleneho ( nieco ako Chile – ISObibISO ) neskor sa cesta
stratila na par km v hustom lese europskeho charakteru a potom sa
clovek vynoril doslova uprostred obrovskych stien. Ked sme dorazili do MS sme
boli prekvapkany. Nie je tam nic. Len terminal na lod ( ktora ide na ten trek
), infocentrum, hotel a obrovske parkovisko ( samozrejme NO CAMPING ) na
ktorom by bolo riskantne spat ( riziko odhalenia velke ). Tak sme sa porozhliadli zhodnotili situaciu
a pobrali sa smerom nazad na jedno zasite parkovisko asi 10 km pred MS.
Tiez tam bola cedulka No CAMPING ale tu bolo riziko znacne male. To iste si asi
mysleli aj 2 Švajčiarky v aute rovnakeho charakteru chystajuce sa tiez
prenocovat. Varenie vecere sa zmenilo na preteky s casom kedze vydrzat
vonku bez repelentu bolo narocne aj na psychiku aj na pokozku – sandflies ( uz
som asi spominal ne? ) ale ked ne tak su to take male odporne zvieratka
velkosti vinnej musky ktore stipu ako komare zhruba ... a su vsade a vela.
No .. ale tak cestoviny sa uvarili a uz len vecer v aute pri citani
knihy ( uz by som ju mal dorazit nech ju nevlacim vsade – uz od stewartovho
ostrova ).
Den 48 9.4.2012
Som tak rano usudil ze tak na tyzden
potrebujem relax – dovolenku na dovolenke ziadne sa potacanie s batohom po
kopcoch proste len tak relaxik. Milford sound na to nie je prave najvhodnejsi
nakolko je to miesto ako stvorene na treky a pocasie tu tiez nie je priaznive. To
ze tu na kazdom kroku je cedulka s nejakym trekom ma vyslovene irituje lebo
viem ze by som nezvladol momentalne – resp zvladol ale bolo by to trapenie tak
som si povedal ze predsa sa vsetko neda stihnut a vidiet ze uz viem co chcem
tak ked pridem nabuduce …. Miguel ide nejaky denny trek spravit a zajtra sa
chysta na 5 dnovy Holliford trek. Ma to drazdi ale no necitim sana dalsiu 5 dnovku takze ja dnes len pekne
ostanem v aute dopisat vsetky zameskane dni do Blogu, odpocivat a zajtra sa
stopom vratim do Te Anau a na par dni sa asi zasijem na nejaku farmu no a
neskor pokracujem Queenstown ( ktoremu sa asi na radu million a pol ludi vyhnem
) a Wanaka. Neskor West coast a kedze sa cas necakane krati tak uvidim ci
stiham aj Severny ostrov … ale sak rad by som ved cem kuknut vajcakov kiwiov co
sme stretli v Nepale pri kartach a cesnakovej polievke. A este tam mam
navstivit Jesse co sme trekovcali spoiu na Stewartovom ostrove ze ma malu
chalupku na plazi … hmm …no dobre sak uvidi jak cas vyda.
Den 49 10.4.2012
Celu noc noc prsalo ale bubnovanie
dazda a strechu auta je ovela lepsie ako na strechu stanu hehe. Miguel ako vzdy
uz bol hore a ja som sa postupne preberal. Zbalil som veci do cestovnej podoby
( 2 batozky ) cajik a chleba ( ak sa tak da zavat ta hmota ) s nutellou a
Miguel ma odviezol na hlavnu cestu z Milford Sound do Te Anau. Nasli sme taku
sirsiu plochu kde bolo mozne bezpecne odstavit auto ja som si vyhadzal veci on
si este zapalil cigaretlu, vymenili sme este kontakty a pomali sme sa lucili.
Stali sme tam asi 10 min no ani jedno auto nepreslo okolo, zacinalo prsat tak
som si povedal ze toto nebude vesela spomienka na stopovanie. Ked uz Miguel
dofajcil cigu a uz sa chystal ist po svojom som zazrel biele auto v dialke a
dokonca mojim smerom ( aby ste boli v obraze sme boli uprostred nicoho daleko
od vsetkeho a len uzka cesta cez les ). Tak som vyskocil jak spruzinka a uz som
len zbesilo maval v nadeji ze sa zlutuje
niekto nad cloviecikom uprostred nicoho. A tak aj bolo. Uz se vezuuuu. Dvaja
anglicania na tyzdnovej dovolenke – boli na svadbe niekomu ci co … ) No tak som
sa odviezol spokojne nazad do Te Anau a nevedeel som ze co dalej. Vedel som ze
potrebujem odpocinok ci uz na farme tu
alebo inde. Som sa teda odkracal na kraj mestecka vychytat super spica poziciu
na stopovanie a ked som sa tak blizil k mojej vyhliadnutejk super spica pozici
som sa zrazu uistil v tom ze nie som jediny co si to myslel J chlapik postavajuci s prstom hore
sa len usmial tak som sa postavil obdalec a uz sme cakali 2ja. Sme sa dali do
reci kedze dlhsie nic nezastavovalo, Cedric z Nemecka ( ako inak ) sat u uz
tiez nejaku dobu poflakoval a mali sme rovnaku cestu. No a nejako sa rec zvrtla
na cestu z NZ domov a on ze leti z Christchurchu do Kuala Lumpur. A ja ze to je
super ze aj ja. A ze akou spolocnostou. Ze Air Asia. A ja ze to je fakt super
ze aj ja 17.maja. A on ze to je fakt super ze aj on o 10:00 PM. A ja ze to je
fakt super ze aj ja :D :D :D tak sme sa tak chvilu udrbavali spolocne ze svet
je maly a potom vlasne z toho vyplynulo ze ide cestovat po Azii este 4 mesiace
a Malajzia je ako prva na programe tak sme sa velmi rychlo zhodli dohodli ze
ideme cestovat spolu teda aspon tu cast kym ja potom nepojdem po svojom kedze
ja tam 4 mesiace neplanujem zostat. Vymenili sme FB telefon a mail ze sa
dohodneme co a ako ale vlasne nic netreba dohadovat sak priletime uvidime. Ale obaja to vidime na Borneo na zaciatok a
aaaa tak. No ale vratme sa k stopovaniu. Dnes nebol dobry den na stopovanie asi
prvy krat za ten cas uz sme tam stali asi 2 hod a nic, uz sme aj jedli aj knihu
citali ale sak stale v pohode. No a nakoniec celkom netradicne zastavilo
postarske auto. Sice neslo do Queenstownu ale aspon na krizovatku – hlavny tah
Inverecargill – Queenstown. Tam nas chlapik vysadil uprostred nicoho na kraji
cesty a odporucal sa…. No a tu sa zacalo asi najdlhsie stopovanie za cely cas v
trvani 4 hodin. To uz nebolo ani zabavne ani prijemne ale nastastie bolo
relativne teplo a slniecko svietilo od chrbta takze sa to dalo zvladnut. Ja uz
som po tych hodinach len obzeral okolie ze kde to zaparkujem na noc ked nas
nikto nezobere ale potom som tie myslienky hned zavrhol a zil v tom ze niekto
nas predsa musi zobrat …. A veru ani nie po 4 hodinkach zastalo Subaru kombik (
velmo bezne tutokaj ) a starsi pan s dlhou bielou bradou za volantom. Vedla
neho stopar ktoreho som stretol pred par dnami v TeAnau a jeho Cinska priatelka
vzadu. No nie mnoho miesta ale nejak sme sa potiskali a batoh krizom cez 3 ludi
bo inak to neslo. Ale vobec nam to nevadilo a boli sme radi ze sa vezeme…sice
nie do Queenstownu ale vezeme. Starsi pan nas zaviezol na pol cesty, zastavil v
dedinke o velkosti asi 10 domcekov a kaviarnicky. Poslal nas dnu ze sa mame
posadit. Sme sa teda posadili. Ze ci ceme kavu alebo caj ze si mame nieco
vybrat – sme podakovali ze nee ze to je v poriadku ze sme vdacni za odvoz –
neobstalo. Ze nediskutuje ze je to povinne :D tak som mal cajik a Cedric late.
Som sa spytal tych zvysnych 2 ze o co tu ide ze nechapem. Evidentne chlapika
poznali. Tak nam vysvetlili ze u neho ostavaju spat a ze ich zviezol den
dozadu. Je to chlapik ktory je na dochodku a 2 roky dozadu mu zomrela zena tak
zacal robit nieco co by ho naplnalo. Cele dni jazdi po okoli a ked vidi
stoparov tak ich zvezie. Kupi im kavu alebo caj, porozprava sa s nimi a
podobne. Nikdy ich nezoberie az do ciela ale aspon do pol cesty. Uzasne ze taky
clovek existuje a robi to co robi. Ukazal nam taky vreckovy album fotiek a
porozpraval zivotny pribeh. Pracoval pre jadrovu energiu a zil 40 v afrike.
Vychoval v dome 2 tigre od mladata spolu so simpanzom a medvedom… ked som videl
tie fotky ako sa spolu hraje tiger medved a opica a to vsetko sa vesa po nom a
jeho manzelke uprostred afriky tak som si len sanku musel drzat zeby asphalt nerozbila.
Uzasne nieco … ked uz tigre boli prilis
velke tak ich muzeli dat do Zoo. Tak takyto nejaky Harry z Lumsdenu nam spravil
naladu na cely zvysok dna … kiez by bolo Harryov viac na svete vsak? Z tej
malej nemenovanej dedinky ( kedze netusim kde to bolo ) nas po chvilke zobral
divoko-temperamantny parik Chilanka a Spaniel
J
ukecane vesele zive hippie stvorenia nas s rachotom za spevu boba marleyho z
reprakov nalozili do auta a uz sa vezem do Queenstownu konecne. Bola to vesela
jazda plan ruchu rozpravy hudby a dobrej nalady. Obaja su tu uz asi rok pracuju
v Queenstowne tak nam porozpravali vsetko o tom miestecku, ako najst pracu ako
to tam chodi atd atd … velmo zaujimave ale nie ked ma clovek len mesiac a
ziadne pracovne viza. Podla nich to neni problem z enemas viza ze pracu si
najst nie je problem a ze potom ti zamestnavatel da sponsorship a mozes ziadat
o work permit. Lakave ale to by clovek stravil vsetok cas vybavovackami s
neistym koncom takze nabuduce. Ked bude casu viac. Prisli sme priamo do centra
a to ako keby ze sme prisli do uplne ineho sveta, uplne horske mestecko plne
zivota a ruchu na uliciach, turisti autobusy, terasy plne ludi no proste to tam
zilo. Obchody, bary restiky vsetko prepcahte vycackane osvetlene no paradicka
na minanie penazi … Cele mestecko lezi obklopeene cle horami kopcami pri jazere
… nadhera… ale obdivovat budem zajtra teraz si treba zariadit noclah kedze uz je tma. Spoliehal som sa na
spominany hostel ale po telefonate som zostal nemilo prekvapkany ze maju uz 2
nemky a ze viac ludi necu. Taaaak som musel vymysliet alternativu … Cedric sa
pobral do nejakeho Backpackra ale ja som nechcel porusit tradiciu a jednoducho
zaplatiti si noc v hosteli je prilis jednoduche … a drahe. Rozlulisi sme sa
Chille-Spanielom podakovali za vsetko a vymenili tel. Slubili ze sa ozvu ked
nieco pre na najdu – praca – ubytko … Tak som sa vybral smerom za nosom niekam
do sirsieho centra kde som videl domceky so zahradkami. Prvy barak obrovskeho
rozmeru s rovnak velkou zahradou nebol prave uspech a nedostal som povolenie
rozlozit sis tan na dvorecku, ale sak ved domov tu je po milu jarmilu tak som
si zvolil inu ulicu a pokracoval. 2 pokus bol uspesny zaklopkal som na dvere
maleho domceka a pri dverach sa objavil maly korejcan ( 10-13 rokov ) rozpraval
pekne po anglicky tak som mu vysvetlil ze chcem si rozlozit stan vzadu na
dvorecku u nich. Ten zavolal maminu prelozil do rodnej reci a ta bola taka
troska v rozpakoch a povedala ze zdielaju dvorecek so susedmi a ze nevie ci oni
su OK s tym … tak som hodil psie oci a unaveny vyraz ( netrebalo ani hrat ) a
povedala ze OK … tak som sa uz rozkladal spokojny ze mam kde spat. Po chvilke
dosli aj susedia domov a vsecko bolo OK. Ked som si tak rozkladal stan tak
niekolko krat za mnou dosiel Ray aj mamina ze ci daco nepotrebujem a ze c imam dobry
spacak ze bude zima atd atd .. no strasne zlati. Doniesli mi pohar caju a ze ci
chcem aj veceru :D ja som bol fakt vdacny za miesto na spanie a jedla som mal
dost tak som im pekne podakoval ale ze netreba …. No aj tak som za chvilku mal
igelitku plnu konzerv a nudli … ze oni to nejedia ze nech si vezmem … taaaak
som mal zas dalsie zasoby J Ked som sa rozlozil najedol vybral som sa na
vecernu obhliadku mesta a potom som si to uz namieril vcelku utahany do spacaku
…
Den
50 11.4.2012
Chladna
noc len co je pravda ale nie chladnejsia ako moje komfortne hodnoty spacaku +
clovek si v stane nadycha tepla. Plny sil som sa naranajkoval zo zasob
rezidentskej rodinky uvaril zazvorovy cajik s manukovym medom
a pobalil svetsky. Ranna prechadzka popri jazere a cez mestecko bola
sice fajn ale pocasie na dnes a ani na dalsi den nebolo priaznive
a napokon naozaj tam nie je co robit ked clovek nemina peniaze. Je to
centrum adrenalinu mozete tu skakat s padakom, paraglidovat lyzovat,
jazdit na motorkach vodnych skutroch turbo lodiach skakaj bungee, a neviem
co este ... Sak by som si aj daco vybral ale to by som hned potom musel ist
domov bo by som nemal ani na rozok s mliekom ( aj tak tu rozky nemaju :P
). Nic predpoludnim som sa rozhodol pokracovat do Wanaky ktora mala byt rovnako
pekna ale o poznanie menej turisticka. A tak nejak som mal uz pocit
ze som prilis cela casu stravil dole na juhu a nie ze by tie miesta neboli
pekne ale viac menej podobne-rovnake, Te Anau, Queenstown, Wanaka vsetko
mestecka pri jazerach pod kopeckami som proste uz chcel ist do inej oblasti
a hlavne za teplom a menej dazdom. Takze logicky som sa tahal na West
Coast a potom na sever juhu atd. Ale kazdopadne som bol rad ze som
Queenstown nevynechal lebo to je vskutku pekne miesto. Stop z mesta na
kraj mesta siel pomerne hladko, chlapik v nabliskanom ciernom offroade mi
vysvetlil ze to robi casto aspon ludi zavezie na dobre miesto na vypadovke kde
je vacsia sanca nieco stopnut. Po chvilke sa tom danom mieste pridal ku mne
nejaky Mexikanec s tabulkou Lake Tekapu. Ked si spominate tak Lake Tekapu
je sakra daleko a ludia ked vidia tabulku s cielovou destinaciou
a nejdu tam tak nezastavia vacsinou. A kedze stal blizko mna tak
realne znizoval aj moje sance sa dnes niekam dopravit. Po chvilke som mu
vysvetlil ze je lepsie bez tabulky a ked auto zastane tak mu povies kam
ides a aspon sa dostanes blizsie k cielu minimalne ked uz nic ine ...
Nuz po asi 40 min zastavilo cervene subaru s tetuskou v sestrickovskom
odeve ponahlajucou sa za klientom do mestecka Cromwell alebo tak nejak. Asi 40
km od Wanaky co mi celkom vyhovovalo. Tetuska je fyzioterapeutka a obcas
chodi za klientmi do domov. Vlasne nesla priamo do mestecka ale niekde dalej
tak ma vylozila doslova uprostred nicoho len dlhaaaa cesta a vsade naokolo
vinice. Uplne ze zabudnuty svet. Spoliehal som sa lutost vodicov nad chudacikom
sediacim uprostred nicoho s nie velkou premavkou .... nuz nie vzdy to
funguje. Po precitani par kapitol knihy, po zjedeni asi 2 sendvicov uz som bol
celkom nervozny z toho bytia na jednom mieste, cas uz tiez celkom
pokrocily ale nastastie stale slniecko a prijemne jesenne teplo. Zasiel
som do jedineho domceka asi 1km daleko sa spytat na pracu na viniciach ( teraz
je cas zberu ) ten ma poslal za tatkom dalsi km dalej. Nuz nempotrebovali
nikoho. Nevadi vratil som sa po veci do domceka a este z cesty som sa
spytal ci si mozem odthnut strapec hrozna ktoreho bolo vsade na miliony. Ze
nech si naberem kolko len cem. Viac mi netrebalo .... ked som ochutnal prvu
bobulku az sa mi chutove bunky toto skoro zblaznili. Take dobre a sladke
hrozno som nikdy nejedol este. Modre, malinkate uz zacinalo schnut pomalicky,
no excelentne. Uz mi ani nevadilo ze ziadne auta nechodia okolo len som tam
sedel pri ceste a zuzlal hrozno. Ked uz som mal sladko az za usami ta som
prestal a par strapcov si zobral do sacka ... na horsie casy :P Aaaa
napokon asi po 3 hodinach zastavilo ( ako inak ) Subaru a dvaja nemci
v nom. Nesli do Wanaky ale kdesi inde ale ma vyhodili asi 5 km pred
Wanakou pri lokalnom letisku. Pekne som sa podakoval a zacal pesibusovat
kedze uz sa ztmievalo. Zamieril som si to na letisko pookukovat dajake eroplany
ked uz som tam a este som sa nechal odviest Australskou rodinkou tych par
km pred mesto. Ked som zrazu zazrel na krizovatke zname tvare z Belgicka
z treku na Steward Island. Som sa nechal vylozit pri nich a po
veselom zvitani reku ze co a ako. Ze tiez celi ist do Wanaky ale ze kaslu
na to ze idu na West Coast ako daleko to len pojde tiez zdrhnut do tepla ....
ta viac mi netrebalo a uz sme stopovali 3 smer West Coast. Uff vela
pisania na dnes uz sa mi nece a este musim 4 dni dopisat ... strasna
zodpovednost. No ... chlapik nas zobral asi 15 km a tam nas vylozil. Potom
Belgicania si chytili stopa ale len 2 miesta volne tak sme sa rozlucili
a ja uz som stopoval zas sam uz pri zapadajucom slnku. Uz som mal aj
miesto na stan vyhliadnute kedze uz som velmi nedufal v odvoz dnes ale
este som skusal .... a zrazu zastavilo ( neuhadnete ) Subaru a dvaja
nemci v nom. Ale nie rovnaki ako predtym. Mali srandovne oblecky na sebe
a klobuky. Nezaujimalo ma co maju oblecene ale ze kam idu bolo dolezite.
Odpoved bola velmi vyhovujuca tomu co som potreboval. Nemame plan ideme na West
Coast az na sever ostrova. No co viac chciet. Po ceste som sa dozvedel ze su to
stavbari z Nemecka ktori maju taku tradiciu uz asi 1000 rocnu ze po
skonceni skoly cestuju po svete 3 roky a naberaju skusenosti. Nesmu sa
vratiti domov 3 roky a cestuju len v tych tradicnych obleckoch
s batozkom a skoro nicim inym. Obdivuhodne. Predtym pracovali niekde
a kedze za 14 odlietaju z NZ niekam inam tak sa rozhodli cestovat.
Mal som stastie auto mali z pozicovne este len 1 den. Dovtedy sa presuvali
rovnako ako ja – stopom. Nemali ziaden varic, ziadne riady len suche jedlo.
Dohoda bola raz dva na svete oni ma vozia ja im varim. Skvele pre vsetkych.
Kedze uz fakt bola tma sme to svihli do prveho kempu rozlozili stan uvarili caj
a veceru. Dobruuu.
Den 51 12.4.2012 - Den 53 14.4.2012
Hej
uz sat u ochladilo a rano to bolo poriadne citit uz. Hlavne ked clovek vyliezol
z vyhriateho spacaku tak jedina zachrana bola teply caj ktory sme secia
ocenili. Sme pobalili stan a vsetky znamky taborenia pre pripad ze by sa
objavili rangeri a nebodaj si pytali peniaze :/ Rana ako tieto ked je chladno
clovek je uprostred nicoho nema sa kde zohriat velmi nepridavaju na moralke a
clovek sa obcas citi ze uz ma toho dost. Nastastie som mal spolocnost a auto v
ktorom sme sa rychlo zohriali. Vyrazili sme dalej smerom na zapadne pobrezie –
smer teplejsie pocasie. Ked sme sa dostali na pobrezie chalani kedze mali dost
casu ( a ja tiez ) sa dostat do miesta urcenia na severe juzneho ostrova
tak chceli pocas tej cesty vidiet co najviac co som velmi privital. Namiesto
severu sme si to teda svihli do dedinky ( no .. ) menom Jackson Bay. Je to
koniec cesty smerom na zapad. Zije tam dokopy 6 ludi je tam jeden
Fish&Chips obchod molo rybarske lodky a to je vsetko. Je tam nic ale
je to pekne miesto.
Prechadzka
po mole za pekneho pocasia, obed na utese no pohodicka totalna. Po istom case
sme sa z toho miesta vybrali este dalej na zapad kde ide len prasna cesta
20km kde uz nie je naozaj nic len totalna divocina. Ale aka nadherna. Sa to
vola Casscade nieco. A som rad ze som to objavil lebo sa z tohto
miesta za 6-7 dni da cez bush a pobrezie dostat az k Milford Sound co
by vlasne spojilo pobrezie s miestom uprostred hor. Musi to byt jedinecny
trek kedze tam turisti ani nahodou nie su a asi nie je vela ludi co to
absolvovali. Nie ze by to malo byt brutal narocne ale je to tak odlahle ze
pokial som tam nedosiel som ani netusil ze sa tam da ist. Takze dalsia vec do
zoznamu ;)
Koniec sveta
No
ale potom sme uz pokracovali smerom na sever po zapadnom pobrezi vychutnavajuc
si uzasnu sceneriu ktoru seci ocakavali. Strme utesy, rozburene vlny, vsetko
zelene. Nadhera. West Coast:
Uz
si presne nepamatam kde sme ktory den dosli uz to bolo celkom davno ale
v podstate sme takto sli a prespavali v kempoch alebo len tak na
vhodnom mieste na prespatie. Dosli sme k turisticky velmi popularnemu
miestu Fox Glacier a Franc Jozef Glacier. 2 najznamejsie ladovce NZ. Nie
su od seba vzdialene velmi daleko da sa pod nich dostat autom a potom
z parkoviska je to tak 30min Fox a 1hod Franc Jozef chodza pod
ladovec po pod ktory nie je mozne prekrocit. Teda je ked si clovek zaplati 250
KD za 1hod chodzu po ladovci. Chalani boli silno uneseni ladovcom ( zvysok
turistov bol silno uneseny ich oblecenim a fotili si ich viac ako ladovce
) ja som bol spokojny ale po skusnenosti s ladovcami v Patagonii som
sa len tak pousmieval ze ake pekne ale male kusky ladu. Na pol cesty pod Fox
nas zastavila skupinka 5 chlapov s strednom veku a so silno
cesko-slovenskym prizvukom sa spytali ze o co tu ide. Ja som hned na
oplatku skusil ze Nazadar, odkial ste? Vyjavene na mna kukli a chalani
z ciech si spravili polovnicky vylet na NZ ... no sak dakto musi mat aj
take zabavky. Potom som im vysvetlil ze co su zac a preco su tak obleceni.
Cesi nechapali ze ako do toho ja zapadam a jedine co im z toho
vyplynulo kedze som mal na krku fotacisko sa spytali ze ci som ich gaajd. (
sprievodca ) Sice brada aj oblecenie aj vybava by zodpovedala ale musel som ich
sklamat ... Nuz tolko k ladovcom.
To
uz som bol par dost dni vonku spiac
v stane a nemajuc sprchu a nutne som uz mal potrebu spat
v posteli a osprchovat sa. Hladajuc vhodne farmy uz od Wanaky kde by
som sa mohol na apr dni zasit som stale dufal v nejaku moznost ale asi to
tak malo byt zev sade bolo bud plno alebo momentalne necheli nikoho. Som si
povedal ze raz sa musi nejaka objavit... Niektory dalsi den sme nocovali
v Hokitike. Miesto preslavene tzv Green Stone ( zeleny kamen alebo Jade
alebo mnoho inych nazvov ) Je to taky suter cio sa vyskytuje v tej oblasti
a len tazko ho rozlisit od bezneho sedeho sutra ale ked sa namoci
a trocha posucha je zeleny. Je celkom vzacny a drahy. Hokitika je
plna predajni a dielni na jeho spracovanie a vyrobu sperkova podobne
... pekne miesto. Ale to uz bol dalsi den vonku a ja uz som faakt chcel
dovolenku .... Po telefonate do Greymouthu som si konecne vydychol. Mozem
prist. To bolo vecer. Prenocovali sme v kempe par km pred Hokitikou
a zas sme boli lucky a ziaden ranger ... Po ranajkach na plazi smer
Greymouth. Sice chalani nemali namierene tym smerom ale bolo to len nejak 20 km
odbocka od ich trasy tak sa rozhodli ma tam zaviest a potom pokracovat
svojou cestou. Jo este som nespomenul ze sme vecer pred sme zasli
v Hokitike do krcmi na pivo. Prvy krat za celu dobu. Doniesli nam pintu
piva a 3 pohare. Chalani platili ale to mi uz nedalo sak ma vozili 3 ci 4
dni tak som im dal nejake bubaky na benzin a pivo. Bol som rad ze som mal
taky skvely odvoz a spolocnost. Nuz, Greymouth asi najvacsie mesto na West
Coast podla adresy sme miesto nasli celkom rychlo. Bol to hostel Noahs Arc
Backpackers. Velka stara budova – byvaly klastor alebo nieco take prerobene na
hostel s velkou zahradou pred a za. Rozlucil som sa s chalanmi
vymenili sme kontakty a oni sa pobrali dalej svojim smerom. Ked som vosiel
okrem prijemneho kludu a velkeho zateho retrievera na dlazke tam nebol
nikto. Po chvilke sa objavil chlapik
celkom mladas a som usudil ze to bude Matt – majitel. Sme sa predstavili
uistil som sa ze secko OK a ze mozem zostat dostal som klucik od izby
a konecne som sa zlozil niekde. Bolo nieco pred obedom tak Matt povedal ze
si mam oddychnut a od 3-6 daco porobim. Tak som cas vyuzil na sprchu
vybalenie sa, vysusenie stanu atd. V izbe som nebol sam. Cely hostel je
ladeny v zvieratkovskom style a izby nemaju cisla ale nejake
zvieratko na dverach a podla toho aj vyzdobu izby. Neviem preco ale nasa
izba – izba pre staff – medved. Takze v izbe Medved bol okrem Macka aj
jeden Anglican Dave a jeden Anglican Daniel :P Tiez woofovali ako ja ale
na moje pocudovanie tam chalani stravili jeden 3 tyzdne a dalsi skoro 2
mesiace. Som nechapal ze ako tak dlho mozu byt v Greymouthe ze tu nic neni
dokopy. Ale neskor som pochopil ze je to fajn miesto. Za 3 hod prace izba,
wifi, jakuzi, bajky, udice ... no paradicka. Jedine co si clovek musel
zabezpecit bolo jedlo. No ked som porelaxoval o 3 trebalo zaplatit noclah
tak mi Matt poukazoval co a ako. Nic tazke pozbierat vyprate pradlo
nahadzat asi 3 varky do susicky povyberat a poskladat do policiek. Stihol
som to za ovela menej casu samozrejme
tak som mu este umyl van a to bolo vsetko. Ku veceru prislo par ludi na
jednu noc tak hostel trocha ozil. Vecer som s travil s kecanim
v spolocenskej miestnosti s jendou Nemkou ktora sa vyklula byt
druzickou Mattovej zeny ktora sa stala jeho zenou vlasne len pred 3 dnami :D
takze mali doma veselo. Este sa neskor taki 2 cesi pridali cestujuci
a pracujuci na Working Holiday tak som im rozpraval co som ja zazil
a na oplatku zas oni mne. Prijemny vecer a pohodka ze sa rano zas
nemusim nikam premiestnit :P
Den 54 15.4.2012
O 9:30 som dostal rychle instrukcie
co a ako a preco. V podstate umyt 6 sprch a wc iek. Kedze to nie je ziaden party
hostel ale skor rodinny resp neviem preco to tak je ale tak to je ze je to tu
taka kludna atmoska tak vobec to nie je problem. Je to vsetko ciste tak co tak
ale Matt to chce udrziavat na vysokom standard hoc je to len motel. Ale naozaj
ze famozny. Je tu fsecko jakuzi, plazma, prekrasne izby obrovska vybavena
kuchyna no vseckooo. No dobre aby som sa vratil k pointe som sa teda pustil do
upratovania, sprchy poumyvat, dlazky doplnit hajzlak mydla a podobne uplne ze
easy. O 12.30 som bol hotovy este som doniesol bednicku dreva ku krbu a mal som
volno. Na vcerajsi podnen Kerstin mi to nedalo a pustil som sa do vyberu fotiek
s odhodlanim ze ich dnes skusim prezentovat a predat. Nevkldal som do toho
velke nadeje ale som bol ochotny to skusit a celkom som san a to tesil ze ako
to vypali. Vybral som 15 fotiek na USB zobral staru bielu plachtu a knihu na
citanie a pobral som sa do Warehausu ( nas BauMax abo daco take ) a vytlacil
fotky 6x4 ( inch ) stalo ma to 4 dolare a daco. Popridaval som v masine podla
potreby ramceky a troche upravil jas a bolo. Vybral som si miesto priamo pred
vchodom do supermarket rozlozil poskladanu plachtu a na nu mojich 15
fotiek. Vedla fotiek som polozil bielu
karticku s cenovkou $2 Posadil som sa vedla a pustil som sa do citania. Citat
sa velmi nedalo lebo na moje pocudovanie sa zastavilo mnoho ludi. Obdivovali,
koverzovali aaa nakoniec prvy kupca. Sa spytala teta ze ci 2 dolare za kus a ze
ci nie je nejaky special ze 3 za 5. To ma hned osvietilo ze to je ta spravna
cesta. A ja ze jasne a uz som mal o 3 fotky menej a pokryte naklady J A tak to slo hodku a pol a nakoniec
som balil len prazdnu plachtu a odchadzal s 25 dolarmi a silnym pocitom
spokojnosti domov. 25 neni vela ale staci to na par dni na zradlo ale hlavne ma
tesilo ze ta myslienka ktora sa mi zdala absurd predsa fungovala uplne skvele a
ludia kuovali moje fotky. Super pocit proste. Som sa vyskereny vratil na hostel
zahrali sme Risk a Black Jack o drevene tehlicky s chalanmi Davom a Danielom a
potom som este plny nadsenia vyberal a editoval dalsie fotky na zajtra ktore by
mohli byt predajne a tesil som san a zajtra. Uvaril som si este kukuricu a
zaspominal ako sme ju chodili kupovat v Andrejovej na polo hehe. Hostel je
skoro prazdny sat u citim jak doma. Zajtra definitivne skusim rozsirenu ponuku
a overim si ci to bolo len stastie alebo to naozaj funguje ,,,, drzte palce.
Den
55 16.4.2012
Sup
sup poupratovat co trebalo a kedze dnes to bolo ovela rychlejsie ako na prvy
krat vcera a fakt ze toto noc tu spalo dokopy okrem nas mozno 3-4 ludi tak 2
sprchy boli nepouzite co znamenalo oovela menej prace menej. Skonicil som pred 12 aj s Danielom este
sme supito presto upratali kuchnu a fajront. Paradicka proste vonku stale
pekne pocasie relativne som zabehol na plaz sa prejst potom do supermarketu
kupit nieco na obed. Som sa poflakoval pri regaloch s rybacinou
a natrafil som na morske potvory cerstve mix 300g za 2 dolare a 3o
centov. No nekup to. Ryby a plody mora su tu ultra lacne. Este som kupil
slahackovu smotatu a cesnak. Cestoviny, olej cibulu a korniny mame na
hostely. Taky delikaty obed som si spravil ze ani v spickovej restike taky
nenajdete. Napratany som sa este vyvalil do hamaku medzi stromceky na dvore
a odpocival. Po hodke som uvazil ze je cas ist zarobit peniaze
a nakopiroval som rozsirenu kolekciu fotiek na USB zobral bielu plachtu
karimatku knihu a pobral sa do Warehausu vytlacit ich. Dnesny naklad
cinilo 40 fotiek formatu (6x4)(palcov) a celkove naklady 11 dolarov.
Warehaus od supermarketu ( Countdown ) je asi 1 min chodze cize mam secko
pokope. Rozlozil som siroku paletu fotiek na uz tradicne miesto a cakal.
Mnozstvo ludi sa pristavilo popozeralo pochvalilo, mnozstvo ludi pokonzervovalo
no proste na citanie knihy som cas nemal. No ale dolezity je vysledok ze po 3
hodinach som predal 30 fotiek a mal vo vacku 65 dolarov a so sirokym
usmevom som sa pobral nazad na hostel. Dojedol som zvysok cestovin
a seafood pokecal s Daveom a Davidom ktory mimochodom odchadza
zajtra do Franc Jozef Glacier si tam nasiel nejaku pracu. Ale nastastie hned
namiesto neho dnes zavitala do hostela mlada sympaticka cinanka. Matt totiz
vycapil ponuku ze hlada pomocnika za posel internet a vsetky tie ostatne
veci za pracu a hned mal novy pomocnicku. Je to fakt super takto fungovat
pre obe strany. Po veceri sme sa supli
secia 4 do jakuzi a uzivali si pohodicku. Ako fakt internet, telka, pracovna,
jakuzi vseeetko za par hod prace popri tom mozem predavat svoje fotky no vobec
sa nestazujem a je mi fajneee. Este povyberam par fotiek na zajtra na
rozsirenie kolekcie a potom dame dajaku spolocensku hru a filmecek
... a ano aj dopisem zvysne dni do blogu :D O a btw som si
nasiel dopravu na severny ostrov a silno vyuzijem sluzby car relocation
z Wellingtonu do Aucklandu J
Tolko moznosti staci o nich vediet a vyuzit J Kia Ora.
Den
56 17.4.2012
Kedze
vcera dosla mlada cinanka Hazel a Daniel dnes siel smerom dole za vysnenou
pracou v kuchyni hehe. No ale sak dobre co som tym cel povedat ze vcera to
bol bus plny mladych Nemcov ale naprike tomu nebol bodrel skoro ziaden. Kedze Hazel
je nova tak na nu dnes vyslo upratovat kupelky a ja som upratoval izby.
Jaka pohodicka, sluchatka na ucha vymenit sacky v kosoch umyt zrkadla
a potom povysavat. Klidek pohodka. Dave robil pradlo a recepciu. Na
obedik dned boli cerstve filety z rybky dajakej morskej na cesnaku
s curry omackou a ryza ... no co vam budem rozpravat nemusim isto
lebo prave teraz uz mate zaslintane klavesnice – tak vam treba. No potom
tradicne trebalo na ten obed zarobit ale dnes sa mi necelo velmi tak som len hodku
a pol predaval fotky za 25 dolarov. Na par obedov staci J Potom este prechadzka
s Bez-om ( Labrador ) po okoli aaa dopisovanie blogu ... vrrr ho uz
konecne dopisem – dobehnem stratene dni sa uz hadam aj na tu rybacku dostanem
kedze zabera to vela casu tak dajte pokoj a idem pisat starsie dni J Este na doplnenie sa
nam dnes 2x spustil poziarny alarm ta celkom sranda bola ... poziarnici su tu
sakra rychli. Este ze som bol furt a fsade v poziarnej hliadke tak
som pomahal evakuovat hostel :D Ale ked sa uz druhy krat spustil ten alarm
okolo 10 vecer ta nebolo to prijemne a ked poziarnici dorazili tak uz sa
len usmievali ze znovaaa .... no a potom sme to vypli. Samozrejme veci ako
toto sa mozu stat iba ked majitel nie je doma. Matt ( majitel ) aj s celou
familiou siel na dovcu na par dni takze vlasne cely hostel je na Davovi
a na mne. Ale sak clovek nevie kedy sa mu hodia skusenosti ako toto. Kia
Ora.
Den
57 18.4.2012 – Den 61 22.4.2012
*Kedze
toto uz fakt pisem s velkym posunom v dejovej linii tak to budu skor take
utrzky a poznamky asi skor lebo uz sit oho vela nepamatam. No co uz narobim som
len clovek a ked sa mi pisat nechcelo tak som nepisal. Dnes ked sa snazim
dohnat zameskane uz je den neviem kolko ale letim z Aucklandu do Christchurchu.
A vlasne uz sa blizi koniec zajazdu po NZ … *
Takze
… dni 57 az 61 som stravil uz v spominanom Greymouthe v hosteli.
V podstate sa nic take neudialo co by stalo za extra zmienku dni plynuli
rano upratovanie ci uz iziem alebo kupeliek a potom len vegetik. Ci uz
caste prechadzky s Bez-om alebo prechadzky po plazi do blizkej nedalekej
dzungle ( samozrejme nie takej ako Stewart Island ). Po veceroch jakuzi a socializovanie sa
s ludmi ubytovanými. Stretol som jednu sympaticnu americanku z Texasu
a na moje pocudovanie nebola typicka texasanka ale skor naopak. Tak sme
prebrali vsetko mozne nemozne no a na druhy den bola prec. Fotky som uz
posledny den predavat nechcel tak som biznis zabalil aj tak so slusnym ziskom
cez 100 KD .... no potesi no ne? :D
Dalsi krok uz bude NatGeo aspon za dvojnasobok heh ... Ked Matt nebo doma a hostel sme mali na starosti ja a Dave tak Bez bol smutny a rozhodol sa spavat v nasej izbe po dobu majitelovej nepritomnosti :P Hazel z toho az taka nadsena nebola ale tak vela toho nezmohla ked si Bez priniesol svoju hraciu/spaciu deku a rozvalil sa do stredu izby :) no neni zlaty? No myslim ze tolko asi
staci k hostelu lebo fakt uz si na detaily nespominam a aj keby ze
hej tak ludia tu robia na mna tlaky ze nemaju co citat a na mna tu zira
len kopa prazdnych ocislovanych *.doc stranok....
Den
61 coz bolo 22.4.2012 som opustal v rannych hodinach mestecko Greymouth,
hostel Dava Matta Beza atd ... zas som si raz neuvedomil datum sak ved naco by aj
ze? Ale uz to su 2 mesiace co brazdim cesty a necesty Noveho Zelandu. Tyzdne v hosteli padol velmi dobre ale uz
zas som mal potrebu spat vonku presuvat sa z miesta na miesto
a vidiet nove veci a stretnut novych ludi. Presiel som par km na
koniec mesta k miestu kde sa cesty rozdelili a dalo sa dostat na
sever 2 cestami. Ako obvykle bolo tazke rozhodnut sa ktoru variantu zvolit ale
ako obvykle som dlho nerozmyslal a vybral som si cestu stredom. Po pol
hodke som mal odvoz ale asi len 10 km za mesto coz nezachrani ale potesi, kazdy
km sa rata. Bol som vylozeny uprostred malinkatej dedinky pri plote
s kravickami a totalnym kludom – urcite lepsie ako GM. Tak som si
povedal ( kedze premavka nebola bohviekaka ) ze aj ked sa dnes dalej nedostanem
tak velmo pekne miesto na prespatie. A veru som tam aj dlho cakal tusim aj
cez 2 hodiny som si aj vodu musel docapovat u jedneho domceka no ale
napokon som zas mal statsie a odvoz asi 30 km bol fajn. Velmi som neveril
ze sa dnes dostanem do vybranej destinacie – Nelson. No ale potom to prislo –
chlapik z vedlajsej cesty na off roade s 2 psami vzadu ... ze reku ze
kde ides synu a ja ze daleko az Nelson ( 300 km ) a on ze tak to mas
stastny den dnes ... nesiel priamo do Nelsnu ale kusok do nedalekeho mestecka
Motueka. Taaak a uz se vezem. Bol uz podvecer ked sme dorazili tak som
zalistoval v mojej prirucke farmara a nasiel som miestecko na
prespatie. Jablcna farma a vlasnici Izraelsy parik s dietatom
a psom. Spal som v takej malej plechovej budke kde ledva vosla postel
ale tak furt lepsie jak stan ( teda len ked prsi ) :)
Den 62
23.4.2012
Rano
som sa s full time zamestnancom mladym chalanom Jamesom pustil do prace.
Obrovske jablcne sady, olivovniky ( na skusku ) kopa pozemku prenajata pre
prilahlych farmarov ktori tam pasu kravy. Miesto obkopene dalsimi farmami
vsetko hrajuce farbami jesene a v dialke kopce Tasman National Park.
Pocasie velmo pekne a podla predpovede malo tak zostat aj dalsie dni ( to
ma tiez motivovalo sa posunut dalej ) No ... tato farma nie je prave najlepsie
miesto vam poviem. Nechali ma kopat zem 6 hodin ... a popri tom mi James
rozpraval prihody ako tu wooferi prichadzaju a odchadzaju. V skratke
tento Izraelsky parik nepochopil princip woofingu resp si z toho spravil
pracovnu silu zadarmo. Rozpraval mi ze prisli z Izraela pred par rokmi
kupili farmu za 3 000 000 $ CASH !!! a vlasne nic nerobia len on
a este jeden zamestnanec pre nich pracuju. Ked som sa ho pytal ze preco
tam ostava tak som sa dozvedel ze mu zobrali vodicak na pol roka za nejaku
ptakovinu ( tuzim ze robil – jak sa to povie po SVK – burnout ) a nemoze
dochadzat do prace ( v tomto su jak
amici bez auta konec ) tak musi tam driet .... ale uz len mesiac chudak. Tak
som si povedal ze to teda ne – nezeby som mal problem pracovat ale ocakavam
nieco na odplatu ako u zvysku fariem.
Tak som si povedal ze rano to tu balim a pokracujem dalej. Vecer som si este dal sprchu u jamesa
kedze ja som sprchu nemal v tej bude a este sme pokecali pri pive
vecer ze co a ako.
Den 63
24.4.2012
Ked
som sa radno podakoval a zduchol tak som nebol celkom rozhodnuty ze kde
chcem ist – tahalo ma to uz na severny ostrov ale este na severe juhu bolo
miesto kde som chcel ist silno – Golden Bay a Tamsan National Park. Tak
som sa vybral na hlavnu cestu smerom na sever – 20 sekund asi prehanam
a uz pri mne stal van. Dvaja vajcaci mladi chalani lezci isli priamo dpo
Golden Bay ... kokos ale mi ide teraz :D Bola tpo super cesta taki spravnaci
outdooraci. Vysadili ma v mestecku Takaka co ked si na mape kuknete je
uplne ze v prdeli hore kde uz sa aj vrabce otacaju ... ale ja som cel iste
ste dalej. V Info centre v Takake som sa spytal co tu je
k videni a k mani a na pohladniciac som videl uzasne plaze
a vyhlady tak som sa nechal ponavigovat ze chcem toto vidiet kde mam ist.
Teta v infostanku povedala ze 40 min cesty (autom samozrejme ) az na uplny
koniec juzneho ostrova –Farewell Spit. Sa ma spytala ze ci mam auuto alebo ze
ci stopujem. Po mojej odpovedi sa len usmiala a popriala mi vela statsia.
Este mi na mapku okolia napisala cas prilivu a odlivu ze kedy je dobre tam
byt/nebyt. Tak premavka tym smerom bola
vam narovinu poviem ze uboha ved tam uz nic nie je len jedno mestecko
Collingwood a zvysok len pre turistov ( tych tu uz v tento cas roka
nie je prave vela ). Ale nikdy to nie je
take zle a po nejakej dobe odvoz asi 15 – 20 km. Na
moje prekvapenie uprostred toho nicoho chlapik co ma viezol bol majitel hostela
ktory stal uprostred nicoho neviem sice kolko lud rocne tam mal ale mal hostel
... ponukol mi izbu za 10 $ na noc co je uplne ze uzasna cena na NZ normalne sa
pod 25 neda dostat ... ale sak cena prislusna lokalite heh ... som povedal ze
neee ze pohoda ze sa isto dostanem dalej dnes este ale ze keby ze nie tak pridem.
Len co som zabuchol dvere uz stalo dalsie auto pri mne a viezlo ma na
krizovatku k Farewell Spitu uz len asi 5-10 km od ciela. Tam si zas za par
minut odchytil parik ( ona Kanada, on Ausi ) zijuci obcas v Nelsne
a obcas v Ausi. V podstate mali taky isty plan ako ja prejst
trek po farewell spite ako sa najdalej dalo po vybezku ( vyguglite si to )
a prilahle plaze. Velmi sympaticky ludkovia a som s nimi stravil
cely den mal som spolocnost odvoz atd. Miesto v skutku uchvatne len co je
pravda:
Pohlad z farewell spitu
Rano
som mal taku naladu nie velmi dobru asi koli predchadzajucej farme tak
spolocnot mi velmi padla vhod a bol som rad ze som rad. Ked uz sa
stmievalo tak vylet sa koncil a oni sa pobrali spat. Kedze James vedel
o com to cele je a kedze trampoval za mladi aj on a poznal
lokalitu tak ma zaviezli po ceste na miestecko kde vedel zarucene ze tam mozem
postavit stan a ze budem mat klud. Bola to stara budova ( ROH :D ) skolska
kde deti chodili na vylety atd. Bola tam voda, latrina a kopa miesta na
stan. To vsetko blizko hlavnej cesty cize lahke stopovanie na dalsie rano
a 1o min chodze obdalec mala jaskyna s NZ raritou – Glowing Worms.
Svietiace cervy. Takle jak mame doma svetojanske musky tak tu maje take velke
cervy co v tme svietia :D pekna podivana a potom uz len zasluzeny
spanok po tazkom ale peknom dni.
Den
64 25.4.2012
Noci
uz nie su najteplejsie co znamena ze rano je stan nakondezovany – nie dnu ale z
vonku co znamena ze neni dobry napad take mokre cudo zabalit a potom vecer spat
vo vode. Chvilu aj trva kym rano slnko ( ak nejake je uz v tychto dnoch )
zahreje a vysusi stan. Ale sak ved sa nikam neponahlam tak som si medzicasom
uvaril kasu s orieskami a trochou musli. Ked secko bolo zabalene a pripravene
na presun tak som chytil stopa hned z rana nazad do Takaka. Dnes je ENZAC day (
vyrocie ked Ausi a NZ bojovali vo vojne ) cize statny sviatok a secko je
pozatvarane. No a ja som sa silno nutne potreboval dopracovat k internet – co v
tejto odlahlej casti sveta je problem aj za beznych dni heh … uz som spominal
ze internet tu maju na hovno na NZ ?: ) asi som spominal …. Ako vam poviem bol
som uz kadekde vo “vyspelých” krajinach ale stale si myslim ze doma mame fasa
net aj techologie mobilne atd ... no ale to uz odskakujem od temy pardon ....
kritiku prijmam na imejlovej adrese lamparen@lamparen.lm
.... joj dobre dobre .... uz mi ide lietadlo skoro za chvilku ... ale to uz
fakt odbacam ne? Nadych vydych .... preco som potreboval internet? Lebo uz som
zhruba po 2 a daco mesiacoch bol skratka clekom unaveny z tohto druhu
cestovania s domovom na chrbte ani nie tak fyzicky ale moralne. A som
sa rozhodol ze uz asi staci a treba zacat podnikat kroky k spaniu pod
strechou a dostupnosti sprchy a dobreho jedla. Tym jedlom som sa az
tak netrapil kedze onedlho budem v Malajzii a tam si uzijem dobreho
a lacneho jedla kolko len budem chciet ale predsa len nudle a fazule
a ich variacie omrzia ... sak hej ne? Dobre cize sa vratme k netu ...
potreboval som aby som si zabookval auto. Car Relocation service ktory som
spominal v kapitole XY kde ma clovek auto zadarmo na urcitu trasu
a casovy horizont v mojom pripade 48 hod. Kedze som sa rozhodol ze
severny ostrov uz cely precestovat nestihnem a ani sa mi nechce tak ze sa
dopravim z Wellingtonu cez nejake klucove miesta v strede ostrova do
Auckladnu kde mam zabezpecene ubytko a kde sa stretnem s kamosmi. Auto
... ano zabookoval som si auto zadarmo na 27.4.2012 co znamenalo ze som nasiel
net vsakze .. ale ne to som chcel znamenalo to aj to ze som sa musel
z meista A ( Takaka ) dpospravit za 2 dni do miesta B ( Picton ) odkial
som si taktiez zabukoval ferry na severny ostrov. Prvy krat za 2 mesiace som
mal plan a musel som niekde byt v urcity cas a datum.
Neprijemne....ma to normalne znervoznilo kedze stopovanie je vec nepredvidatelna
ale sak ved dobre. Ale som si povedal ze
dnes sa musim dostat do Nelsnu co je zhruba polka cesty a ze zajtra dam
zvysok a budem kludny. Tak aj bolo
viacero aut som vymenil ale dostal som sa veru az do dedinky Havelock – asi 30
km od Pictnu. Ked som sa tam dostal bola uz tma
- sero. Postarsi parik co ma odviezol mi zas dal moznost volby. Do
Pictnu vedu 2 cesty jedna hlavna ktora sa potom rozdeluje alebo jedna po
pobrezi – scenicka ktora vedie len tam. Vybral som si scenic route a to
znamenalo ze ma odviezli na vrchol kopca s prekrasnym vyhladom
a rozlucili sa. Kopec s uzkou klukatou skoropolnou cestou veducou do
Pictnu. Stojim tam v tme s celofkou na hlave s vyhliadnutym
miestom na prespatie kedze je takmer nemozne aby niekto zobral stopara
v noci ( sice nebola noc ale bola tma ). Ale spravil som par pokusov
a par aut aj zastalo ale vacsina len domaci obyvatelia zijuci
v niektorej zo zatok na menej ako pol ceste do Pictnu. A tak mi vseci
odporucili ze radsej nech pockam na dalsie auto alebo ze rano tu bude viac premavky.
No ale nakoniec ked uz som si povedal ze posledny pokus a idem spat tak
chlapik ma zobral asi 10 km pred picton do maleho kempu kde ma vylozil. Tam som
nechcel nic nechat na nahodu a este v ten vecer som oslovil jedneho
kempera ( dokopy tam boli asi 3 ) ze ci
nejde do Pictnu zajtra – prikývol ze hej a ze ma vezme tak som sa velmo
potesil a uz som bol kludny. Bol to mlady Holandan tiez cestujuci asi pol
roka alebo tak nejak. Mal booknute ferry az za dva dni tak sa tiez len tak
potuloval po okolí. Ked som uz mal rozlozeny stan a kecali sme objavil sa
ranger ... no hybaj ho... a tak som chtiac nechtiac musel prvy krat
zaplatit za noclah na NZ ... rovnych 6$ je poplatok za pouzitie kempu / noc.
Smutny ze mi pokazil statistiku som si ale povedal ze raz to predsa muselo
prist :P :D D
!!! POZOR !!! POZOR !!! POZOR !!!
Nova Ficuuura ( alebo BUG :P ) pridane .... mozete pridavat svoje ctene komenty a pripomienky ... uz sa neviem dockat ... :D
Nova Ficuuura ( alebo BUG :P ) pridane .... mozete pridavat svoje ctene komenty a pripomienky ... uz sa neviem dockat ... :D
keby si tomu dal nejaky slohovy styl a spojil aj ostatne vylety tak mozes publikovat .. myslim za prachy ... ako Boris Filan ;-)
ReplyDeleteAle to by som bol ako Boris Filan potom :) Mne sa paci moj styl :D heh
Delete